Piece of Magic

,,Musíme ju nejako ochrániť Minerva...“ Znepokojene povedal starý muž so striebornými vlasmi a polmesiačikovými okuliarmi na dlhom nose.

,,Ale čo chceš robiť Albus? Veď ON stále silnie.. A vieš sám najlepšie, ako sa Nicolle zaujíma o čiernu mágiu a je si vedomá svojej stále vzrastajúcej sily. Myslíš, že sa nenechá zlákať? Veď by jej mohol dať všetko po čom tak túži...moc...A má len 16...ani netuší aké by to mohlo mať následky...“ Prehovorila tak isto znepokojene žena s prísnym výzorom. Minerva McGonagallová sedela oproti riaditeľovi Rokfortu a horlivo sa zhovárali.

,,Mýliš sa Minerva, je pravda, že Nicolle sa zaujíma o čiernu mágiu viac, ako by bolo potrebné, ale  na svoj vek je nadpriemerne inteligentná. Nikdy by sa s ním nespojila... Nenávidí ho odkedy jej zabil sestru.“ Ale ani sám Albus Dumbledore si nebol taký istý, že je to pravda. Lord Voldemort stále silnel a získaval si čoraz viac prívržencov. Nikto nevedel prečo sa tak zaujíma o skoro obyčajnú žiačku Rokfortskej strednej školy čarodejníckej. Možno okrem Dumbledora...

,,Ja neviem Albus, nemám z toho dobrý pocit...ak by si ju získal tak...“

,,Na to ani nemysli Minerva, to sa nestane. Urobím všetko, čo je v mojich silách aby sa tak nestalo...to ti sľubujem...“ Profesorka McGonagallová sa síce tvárila nepresvedčivo, ale vedela, že riaditeľ týmto debatu ukončil. Postavila sa z pohodlného kresla, rozlúčila sa s Dumbledorom a za dverami vystrašene zašepkala: ,,To dúfam Albus, dúfam...“

                  –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

,,Lilly, Alice!“ Natešene som zvýskla. Konečne som sa po dvoch mesiacoch stretla so svojimi priateľkami. Nehľadiac na ostatných okolo seba, som sa za nimi rozutekala.

,,Nicolle!“ Vykríkli cez celé nástupišťe 9 a ¾  baby a utekali mi naproti.

Keď sme sa konečne uvítali, vyobjímali sa a prestali kričať, konečne po nás prestali všetci zazerať.

,,Aké si mala prázdniny Nicky?“ Spýtala sa Alice, nízka blondínka s čokoládovými očami.

,,Ako sa to vezme, celé prázdniny som skoro nikoho zo školy nevidela. Veď vieš, keď bývaš v sirotinci...  Iba včera na nákupoch v Šikmej uličke som stretla Nigela a Franka. Som taká rada že vás vidím!“

 Pri mene Frank sa na Alicinej tvári objavil červený rumenec.

,,Em...Alice?“ Začalo vysoké dievča s červenými vlasmi a krásnymi zelenými očami - Lilly Evansová

,,Áno?“ Odpovedala Alice, ktorá sa rýchlo spamätala a rumenec zmizol.

,,Počuj, čo je medzi tebou a Frankom?“

,Jaa...emm...ja som vám to chcela povedať, keď budeme všetky spolu... Baby my spolu chodíme!“ Posledné slová už Alice vykríkla a znova na nás všetci zazerali ako na čisto vymleté. No to už sa dovalil Frank s Nigelom a pred všetkými strčil Alice francuzáka. Lilly, Nigel a aj ja sme na nich pozerali s otvorenými ústami, ale hneď  na to, sme sa začali na seba uškŕňať.  Už sa tam olizovali asi 5 minút a bolo by to aj dlhšie keby som za sebou nezačula hlas, z ktorého sa mi zdvíhal žalúdok. ,,Ale, ale, Larkinssová, tak ty si nám zbalila Franka?“

Otočila som sa a naozaj to boli oni - Záškodníci. Na čele s Jamesom Potterom a Siriusom Blackom. Za nimi stál prihriaty Peter Petigrew s mojim najlepším priateľom Remusom Lupinom.

,,Čo Potter, závidíš?“ Skočila hneď do neho Lilly. Tí dvaja sa neznášali už...no proste odkedy sa spoznali. Teda Lilly ho nezniesla vo svojej prítomnosti. Bolo takmer verejným tajomstvom, že James po nej ide už od prvého ročníka, keď mu vrazila päsťou do nosa. Človek by si myslel, že mu to bude vadiť no on bol z toho celý paf...Vraj ho priťahujú divošky. A od štvrtého ročníka, keď sme sa značne začali vyvíjať, aj iné veci.

,,Nie Evansová, lebo viem, že chceš ísť so mnou na rande...tak na kedy sa dohodneme?“

Lilly nahodila sladký úsmev, načo sa James začal tváriť nádejne a odvetila: ,,Čo tak na svätého Dindy, Potter?“ Záškodníci, my a aj všetci čo nás „nenápadne“ pozorovali vybuchli do smiechu. Nestávalo sa totiž, že by bol James Potter, najlepší stíhač na škole odmietnutý. James si nervózne prehrabol vlasy.

,,Potter, ešte stále si si nekúpil ten šampón proti blchám? Som ti hovorila, že ti jeden dám. Aj ja mám psíka, nie síce dvojnohého, ale...“

Lilly nestihla dopovedať, pretože sa ozvalo trúbenie Rokfortského expresu. Rýchlo sme nastúpili a našli si voľné kupé. Lilly sa rýchlo prezliekla do školského habitu a s ospravedlnením utekala do prefektského kupé. Lilly bola už druhý rok prefektka spolu s Remusom. Chvíľku potom, ako odišla, do kupé prišli Záškodníci. Teda okrem Remusa.

,,Môžeme?“ Opýtal sa Black a ani nečakal na odpoveď a všetci si sadli. Znechutene som na neho pozrela, na čo sa na mňa uškrnul a chytil ma za stehno.

,,Choď do riti Black! Čo si o sebe myslíš?“ Naštvala som sa a jednu som mu vrazila, si nebude dovoľovať, nie?

,,Ty krava blbá!“ Vyštekol na mňa.

,,Vieš čo mi môžeš...kretén!“ Už som mala fakt nervy!

,,Zdá sa, Tichošľap, že dnes som to neschytal len ja.“ Snažil sa konštatovať pokojne Potter, no bolo vidieť, že potláča smiech.

Odsunula som sa od Blacka a narazila som do Franka. „A ty si kedy prišiel?“ Pozrela som na neho prekvapene.

,,Keď si Siriusovi vrazila.“ Zasmial sa a venoval sa ďalej Alice.

 No fajn, Alice, moja jediná záchrana, si tu vymieňa telesné tekutiny s frajerom a ja tu trčím s týmito troma debilmi. Všimla som si, že Peter na mňa nejako divne zazerá.

,,Čo je červík?“ Spýtala som sa.

,,Je pravda že vo Fínsku našli telo tvojej sestry? Že ju zabil...no...Veď Vieš Kto??“

Pozerala som na neho s otvorenými ústami a do očí sa mi tisli slzy. Spolu so sestrou som vyrastala v sirotinci, netuším nič o mojich rodičoch. Caren minulý rok odišla pracovať ako prekladateľka rún do Fínska a na začiatku prázdnin ju našli mŕtvu...Rozprávala som sa o tom s Lilly a Alice a to mi stačilo. Nepotrebovala som to viac rozoberať, stále to bolelo. S Caren sme skvele vychádzali. Preto som o tom nehovorila. Zabil ju sám Voldemort.

,,Ty si maximálny, ale vážny debil Červochvost!“ Black sa postavil, rozkričal sa na neho a jednu mu vrazil. Peter sa rozplakal.

,,Čo reveš Červochvost? Vážne už nemáš rozum? Prečo sa jej na to pýtaš? Ako by si sa cítil ty, keby ti to niekto stále pripomína?“ Pustil sa od neho James.

,,Ja som len chcel vedieť ako zom...“

,,Lepojazykus.“ ozvalo sa z rohu kupé. Alice sa odtrhla od Franka a začarovala Petigrewa.

„Aspoň už konečne budeš držať tú blbú hubu, ty výmet.“ Povedala Alice.

Už som dlhšie nemohla zadržiavať slzy, rozplakala som sa a vybehla som na chodbu. Cestou som narazila do pani ktorá tlačila vozík s maškrtami.

,,Pardón...“ zamumlala som a sadla som si na chodbu. Rozplakala som sa ako malé dieťa...stále som to nechápala...Prečo práve ju? Čo sa stalo? Veď len prekladala runy...alebo nie? Prečo bola taká dôležitá, že sa jej Voldemort zbavil osobne? Z premýšľania ma vyrušila niečia ruka na mojom pleci. Myslela som že je to Alice, ale zacítila som vôňu, z ktorej všetky baby tak šaleli. Blackovu vôňu.Objal ma...bolo mi jedno, že je to on, Black, s ktorým si vzájomne strpčujeme život už od prvého ročníka. Potrebovala som niekoho pri sebe. Objatie som mu opätovala ešte tuhšie a z očí sa mi rinuli slzy. Jemne ma hladkal po chrbte, akoby sa bál, že sa rozpadnem...

,,Neplač, Nicolle, Peter nie je zlý, len je tak trochu...sprostý... teda trochu dosť, ale čo už, to má vrodené, vieš.“ Povedal bezstarostným tónom, načo som sa schuti zasmiala.

Presne toto som potrebovala, teda nie jeho, ale rozveselenie.

,,Ďakujem Black, asi nie si až taký debil ako som si myslela.“ povedala som úprimne a usmiala som sa na neho s ústami vlhkými od sĺz.

,,Takže mier, Nicolle?“ Opýtal sa ma a jemne sa usmial. Bol taký...iný ako ostatní. Krásne uhľovočierne vlasy mu padali do tváre a jeho tmavé oči, z ktorých vyžarovalo toľko rôznych vecí, ma upokojovali ale aj priťahovali...Ó môj Merlin, čo mi už hrabe? Veď to je Black.

Sa preber Nicky! Ty nie si jedna z tých naivných trápnych husičiek, čo si kvôli nemu miešajú elixír na prerušenie menzesu... Och, aké sú úbohé...

,,Nie Black, to by som prišla o všetku zábavu, čo by som potom robila?“ Žmurkla som na neho a už pokojne a vzpriamene som odišla späť do kupé. Och aká si blbá Nicky, zabilo by ťa, keby ste sa už konečne po piatich rokoch zmierili?  Zamyslene som vošla do kupé, kde sa Alice túlila k Frankovi, James sa kŕmil kotlíkovými koláčikmi a Petigrew na neho túžobne pozeral, lebo ešte stále mal prilepený jazyk o podnebie.

,,Alice, odlep mu ten jazyk, on nemôže zato, že má miesto mozgu v hlave netopierí hnoj.“

,,OK.. Odlepojazykus.“ zamrmlala a znova sa venovala Frankovi. Ak takáto bude aj na Rokforte, môžem si to rovno hodiť zo Severnej veže. Nie že by s Lilly nebolo fajn, no keď sa človek potrebuje odreagovať a zabaviť, Alice je vhodnejšia partnerka ako Lilly. My tri sa tak nejako dopĺňame.

                         –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

Vysoký chalan s krásnou tvárou a výraznými aristokratickými črtami stál na chodbe Rokfortského expresu a myslel len na ňu. /Čo sa to s tebou deje, Sirius?/ Pomyslel si. /Ona nie je pre teba. Už ti totálne šibe! Čo na nej vidíš? Veď nie je taká dokonalá...Nie, je prekrásna... žiadna iná sa jej nevyrovná...Milujem vôňu jej hebkých, čiernych vlasov, milujem jej zelené oči....Nie Sirius...tebe už ozaj šibe, sa už konečne uvedom...Si idiot... Sirius stál na chodbe a hádal sa sám so sebou...nervózne si prehrabol dlhé tmavé vlasy a pobral sa do kupé, ale ešte predtým si šiel prevetrať hlavu.

                         ––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-

Pomaly sa stmievalo, keď do nášho kupé vošla Lilly s Remusom.

,,No zbohom!“ Otrávene povedala Lilly, keď zbadala Pottera.

,,Aj ja ťa rád vidím, Evansová.“ uškrnul sa na ňu.

,,Radšej sa nevyjadruj Potty, čakajú ťa ťažké časy!“

,,A to už prečo?!“

,,Pretože Malfoy je hlavný prefekt a zaprisahal sa že vyletíme skôr, ako povieme metlobal.“ To sa už do debaty pripojil aj Remus.

,,Metlobal! Aaa, prekvapenie nič sa nestalo! Čo mi ten blonďavý debil môže? Záškodníci sa nikdy nedajú zastrašiť a už vôbec nie takými úlisákmi ako je henten vymetenec! Vieš, kde ho ja mám? V...“

No skôr, ako sme sa stihli dozvedieť kde ho má, s rachotom sa otvorili dvere kupé a vošiel rozzúrený Black.

,,Ja toho hajzla zabijem! Zabijem ho!“

,,Čo sa stalo Tichošľap?“ spýtal sa James.

,,Na chodbe som treskol Nigelovi, pretože ma vytočil, išiel okolo Malfoy a strhol Chrabromilu 100 bodov! A to sa ešte ani nezačala škola!“

,,Práve sme ti chceli oznámiť, že je hlavný prefekt a chce nás vyštvať z Rokfortu“ povedal Remus.

,,Už som to zistil. Ale to by som sa pozrel, ako nás ten kretén bez štipky rozumu dostane z Rokfortu.“ začal sa smiať Sirius.

,,A prečo si sa pobil s Nigelom? Nie si normálny, Black?“ Spýtala sa Lilly. V tom momente Záškodníci podozrivo zmĺkli.

,,To nie je tvoja vec, Evansová. Sirius má s Nigelom jeden menší problém, tak sa do toho nepleť. Mimochodom, kde si bol hodinu? Nechci mi povedať, že si sa s ním toľko hral.“

,,Nie, drahý Paroháč, toho som zmákol za 5 minút.“ uškrnul sa.

,,A čo teda?“ Spýtal sa Remus.

,,Rozmýšľal som...“

,,Čo? A bolelo? Netreba ťa vziať k Pomfreyovej?“ Ustarostene a s vážnym výrazom sa spýtal Potter, na čo sme sa všetci rozosmiali, ešte aj Black a Petigrew nás oflusal zvyškami čokoládovej žabky, ktorú práve prežúval ako divá krava.

,,Pre teba by mali vymyslieť novú fakultu, Červochvost -  Pakomil a nie Chrabromil!“ Vyštekol na neho Sirius, na čo sme znova vybuchli do smiechu, Petigrew sa začal červenať a radšej sa otočil k oknu.

,,Počujte decká, nechcem rušiť ale mali by sme sa prezliecť, o chvíľu sme tam!“ Ozval sa Frank keď sa konečne odlepil od Alice a s chalanmi sa išli prezliecť na wécka.

Keď sme sa prezliekali, všimli sme si dva ksichty, nacapené na skle dverí do kupé.

No samozrejme, Potter a Black...kto iný...prisahám, že oni dvaja sú vyvinutí z nejakého iného druhu...homo debilus alebo čo.

,,ASSIGNATURA!“ Škodoradostne som vykríkla a tým dvom v momente primrzli ksichty o sklo a pomaly im začali modrieť od zimy. ,,Destriguntto“ povedala som a tí dvaja v tom momente odpálili preč.

,,Odkiaľ máš to zaklínadlo?“ Spýtala sa prekvapene Alice.

,,Ani neviem...“ Zaklamala som a radšej som sa venovala svojmu školskému habitu. Nebudem im predsa hovoriť, že je to z knihy čiernej mágie, nie? Aj keď vedia, že sa o ňu zaujímam, netreba ich tým zaťažovať. Veď je to len neškodné zaklínadielko.

Keď sa vrátili záškodníci, nič ohľadom môjho kúzla nepovedali, len sa akože urazene na mňa pozreli. Potom si sadli na svoje fleky a rozoberali ako znepríjemnia život Malfoyovi a jeho blbým poskokom. Neskôr začali preberať metlobal a keďže Potter sa stal tento rok kapitánom, začal sa naparovať, že on bude ten, ktorý tento rok dovedie Chrabromil k metlobalovému poháru a zasa si postrapatil vlasy, načo Lilly povýšenecky odfrkla. Vlak začal spomaľovať a my sme sa museli pretláčať cez dav študentov na chodbe vlaku. Keď sme vystúpili počuli sme profesora Kettleburna, ktorý učil Starostlivosť o zázračné tvory, ako kričí: ,,Prváci ku mne! Všetci prváci ku mne!“ Musela som sa pousmiať...akoby to bolo dnes, keď som nastupovala do prvého ročníka a živo si pamätám aj to, ako som sa strepala z člnu do jazera a zachránila ma veľká sépia s výdatnou pomocou Blacka...fuj...

Ja, Lilly, Alice a Frank sme sa spolu vybrali ku kočom, ktoré už na nás ako každý rok čakali. Smrdelo to tam potuchlinou. S natriasaním sme sa nakoniec dostali do hradu a hneď sme išli do Veľkej Siene. Konečne sme si sadli a tešili sme sa na večeru, keď s obrovským úspechom vošli do siene Záškodníci, na čele s Blackom a Potterom. Všetky hlavy sa otočili k nim. Chlapci obdivne pozerali, alebo na nich vrhali závistlivé pohľady a dievčatá sa zrazu začali upravovať a boli z nich celé na vetvy. Znechutene sme sa na seba s Lilly pozreli a venovali sme sa radšej profesorskému stolu a Alice už zase Frankovi. Triediaci klobúk roztriedil vyľakaných prvákov do jednotlivých fakúlt a do Chrabromilu pribudlo zo dvadsať žiakov. Keď sa profesor Dumbledore postavil, konečne zavládlo ticho.

„Vitajte! Vitajte v novom školskom roku na Rokforte! Alebo možno vitajte opäť doma!

Dovoľujem si vás, na žiadosť pána Filcha, upozorniť, že sa rozrástol počet zakázaných predmetov a ich zoznam si môžete pozrieť na požiadanie v jeho kancelárii. Ďalej by som Vám chcel pripomenúť, že vstup do Zakázaného lesa nie je povolený, takže Vás, kvôli vašej bezpečnosti, upozorňujem, aby ste nepokúšali šťastie.“ povedal a veľavýznamne sa pozrel na Záškodníkov, ktorí sa na seba uškŕňali.

,,Viem, že ste všetci určite hladní, tak teda hor sa do jedla. Dobrú chuť!“ Dopovedal Dumbledore, usmial sa a sadol si.

,,Ty vole, ja už som aká hladná!“ Povedala som Lilly a hneď som si nabrala pečené kuracie krídelká so zemiakmi a naliala som si tekvicový džús.

,,Fuu, ani nehovor! Mám pocit, že keď teraz všetko nezjem, budem hladná do konca roka.“ ukončila Lilly a už sme sa napchávali. Keď zmizlo hlavné jedlo a objavili sa dezerty, hneď som si zobrala z melasového koláčika a dve banánové šišky. Napokon zmizli aj dezerty a Dumbledore sa znova postavil.

,,Skôr, ako sa poberiete do svojich spální, chcel by som vám povedať jednu dôležitú vec. Je lepšie, hovoriť o tom otvorene. Moc Lorda Voldemorta stále rastie, pokúša sa získať nových prívržencov a domnievam sa, že čoskoro začne loviť aj vo vodách našej školy. Verím, že sa nedáte zlákať prázdnymi slovami a sľubmi a budete opatrní. Čokoľvek nezvyčajné ihneď hláste vedúcim svojich fakúlt alebo mne. A teraz sa už konečne môžete pobrať do svojich spální a mäkkých postelí. Prajem vám dobrú noc!

Všetci študenti sa postavili a nastal parádny rozruch. Nebolo treba pýtať sa, čo Dumbledore tým príhovorom myslel, keďže to povedal otvorene. S Lilly, Alice, Frankom, Nigelom a Záškodníkmi za pätami, sme sa vybrali do klubovne, kde mala byť oslava ako každý rok.

Tučná pani sa zrejme včera zasa ožrala s Violletou, pretože heslo bolo: stvrdnutá pečeň.../Aké originálne!/ S babami sme sa pobrali hore do našich spální, vybalili sme sa a išli sme sa pripraviť na pravidelný záškodnícky žúr. Nahodili sme na seba tapetu, spravili sme si vlasy a išli sme sa obliecť. To bolo najťažšie, všetky sme totiž chceli vyzerať čo najlepšie.

,,Baby ja neviem čo si mám obliecť, som fakt zúfalá!“ Začala som

,,A ja mám čo povedať? Nechcem ísť nejako extra vyzývavo, aby zase Potter doliezal.“

,,To bude aj tak, daj si niečo ehm...ja neviem, niečo, čo ťa vystihuje a v čom sa cítiš dobre.“  zasmiala sa Alice.

,,Asi si teda hodím na seba tie zelené šaty z Magic Models.“ povedala Lilly a šla sa prehrabovať do skrine.

,,A ja čo Alice, hm?“ Spýtala som sa.

,,Tebe to môže byť jedno, ty by si vyzerala dobre aj v igelitke! S tvojou postavou si môžeš dovoliť hocičo! A ja si hodím rifle, bruby biely opasok  a ten biely top bez ramienok a hotovo!“

Ja som si teda nahodila riflovú minisukňu a čierne tričko s perfektným výstrihom okolo krku. Čierna farba super pasuje k mojím havraním, po pás dlhým kučeravým vlasom. Je to fakt moja najobľúbenejšia farba. A pred Blackom predsa nemôžem vyzerať ako nejaké ometlo...Omm, na čo to zas myslím, už ti kompletne hrabe, Nicolette Wristtnová? Sa uvedom dievča...Black je obyčajný chrapúň a kure...S myšlienok ma vytrhla Lilly.

,,No ideš už?“

,,Hej, hej...“

,,Fajn, tak si najprv utri tie sliny, čo ti tečú z kútika a netvár sa, ako keby si mala denný sen. Na čo si vlastne myslela?“ Vybuchla Lilly do smiechu, kým ja som si utrela slinu...Ja som fakt slintala!...Tebe už ozaj kompletne hrabe moja...

,,No baby, pohnite s tými vašimi kombajnmi a poďme už dole, lebo nám vypijú všetku ohnivú whisky a aj ďatelinové pivo!“

,,No ja sa tam fakt nejdem ožrať, Alice!“ Povedala Lilly.

,,Ále, čo si taká suchá, možno budeš povoľnejšia k Jamesovi!“ Zahlásila jej naspäť, na čo si vyslúžila vankúš do tváre. Všetky sme sa začali smiať a potom sme vyšli zo spálne. Keď sme schádzali dole schodmi, všetky hlavy sa na nás otočili. Teda ja viem že sme sexi, ale až takto? Záškodníci začali pískať, chalani mali otvorené ústa a baby si šepkali. Hrala svetová hudba a skoro všetci stáli na pričarovanom parkete.

,,Hej Evansová dnes ti to fakt sekne!“

,,Škoda že to nemôžem povedať ja o tebe, Potter!“

,,Nebuď taká protivná Evansová, ale fakt si nádherná!“

,,No tak... vďaka Potter.“

,,Neni zač, pôjdeš so mnou na rande?“

,,To radšej so stádom kentaurov ako s tebou!“ Odvrkla mu Lilly a keďže nebolo kde inde sedieť, sadli sme si k Záškodníkom, ktorí mali voľné, pretože nám Potter s Remusom statočne držali miesto.

,,Dáte si niečo na pitie, dievčatá? Máme ohnivú whisky, tekvicový džús, ďatelinové pivo a medovinu.“

,,My nepijeme Remus, ďakujeme“

,,Hovor za seba Lill!“ Povedala Alice, vytrhla fľašku ohnivej whisky Blackovi z ruky a výdatne si logla, načo sa na ňu Lilly znechutene pozrela a radšej si išla zatancovať s nejakým siedmakom, na ktorého potom Potter vkuse nadával

,,Ty máš teda guráž, keby ťa tak videl Frank, za chvíľu je tu tak dávaj pozor!“ Zasmial sa Black.

,,Ten kým príde...ešte je hore však? Idem za ním tak sa majte zatiaľ.“ povedala a utekala hore do chlapčenského internátu.

,,A čo ty Nicolle, hádam nebudeš zaostávať za Alice!“ Uškrnul sa na mňa provokačne Potter.

,,No samozrejme, že nie!“ Zasmiala som sa a dala som si trikrát toľko.

,,No do riti! To čo bolo?! Videl si to Paroháč?“ Vyvaľoval na mňa oči Black

,,Nebodaj závidíš Black!“

,,Nikdy, na mňa nemáš!“

,,Stavíme sa?“

,,Kľudne. O čo?“

,,Ak vyhrám ja...hm...budeš mi nosiť pravidelne raňajky do postele, aspoň sa nebudem musieť trepať do Veľkej siene...A ak vyhráš ty, ja ich budem nosiť tebe...dajme tomu celý školský týždeň!“

,,Fajn, aspoň budem mať dobrú výhovorku na návštevu babských spální, teda pokiaľ prehrám.“ uškrnul sa Black.

 A tak sme začali a stiahli sme dve fľaše. Pomaly sa mi začala točiť hlava, tak som to ukončila. No čo, stáva sa, týždeň ma nezabije.

,,Ha! Ja som vedel že na mňa nemáš! Povýšenecky sa na mňa usmieval a ja som za ich smiechu a potlesku pre Blacka, utekala na wécko... Rýchlo som otvorila dvere a nevnímajúc bozkávajúcich sa Franka s Alice, som sa išla ,,porozprávať“ so záchodom. Umyla som si zuby, jemne som si ovlažila tvár vodou, aby sa mi nezmyl make-up, trošku som ho dorobila a keďže mi už bolo celkom fajn, až na mierne točenie hlavy, pobrala som sa naspäť na párty. Veď bolo ešte len trištvrte na desať. Keď som zišla dole, môj žalúdok urobil salto. Nie kvôli alkoholu v mojom tele, ale preto, čo som videla. Black stál na stole s rozopnutou košeľou a olizoval sa tam so Cindy McCainowou, piatačkou z našej fakulty. Vykoľajene som žuchla na pohovku pri Remusa a pozerala som na nich.

,,Nicky?“ Prihovoril sa mi Remus.

,,Mmm?“

,,Je ti niečo?“

,,Nie Remus, prečo?“

,,Ja neviem si nejaká divná...“

,,Je mi len trochu zle.“ zaklamala som.

,,Aha..“ povedal a tváril sa trochu pochybovačne.  Zadíval sa na Blacka. Aj ja som ich pozorovala. Keď sa od seba odlepili, Black si všimol že už som tam a vyľakane na mňa pozrel. Čo mu hrabe? A vôbec, čo sa ty o neho zaujímaš Nicolle, veď ty ho nenávidíš. Áno presne tak, nenávidíš ho. Veď je to len kus debila... Mmm, ale na debila vyzerá fakt svetovo...a to jeho telo, tie kocky čo má na bruchu... Do riti, uvedom sa už ty krava!

Black zoskočil zo stola zapol, si košeľu, /mm škoda/, sadol si vedľa mňa a nechal tam Cindy stáť ako obarenú.

,,Už je ti lepšie?“

,,Hej“

,,Vážne?“

,,Áno! A čo sa ty do toho vôbec staráš Black? Odkedy sme my dvaja priatelia? Odkedy sa ty o mňa zaujímaš?“

,,Ja.. prepáč...len som chcel vedieť ako....“

,,Sa cítim? Je mi fajn a teraz mi daj pokoj ty NAMYSLENÝ KRETÉN!“

,,Šibe ti Wristtnová? Človek má o teba záujem a ty ho od seba odháňaš! Sa už uvedom konečne! Vieš koľko chalanov by si ty mohla mať, keby ich od seba jediným pohľadom neodháňaš? So Záškodníkmi si na našom zozname najkrajších dievčat na škole a aj k nim patríš /ty kokos toto mi povedal Black...Óóó môj Merlin../ ale chováš sa ako totálna krava /aha tak už nič teda, ale zaslúžila som si to/ tak sa skús nad sebou zamyslieť!“

Reval na mňa Black, celá klubovňa po nás zazerala a on sa zdvihol a išiel robiť dojem na najbližšiu skupinu dievčat. Pozerala som za ním s otvorenými ústami.

,,Kašli na neho Nicky.“ chlácholil ma Remus, pretože videl, že mám najvyšší stupeň amoku.

,,Fakt, Nicolle, kašli na neho, niekedy sa chová ako idiot. Vieš, on je zvyknutý na to, že ho všetky baby žerú a nevie pochopiť, že ty k nim jednoducho nepatríš.“ povedal James, nemotorne ma pohladkal po chrbte a sledoval Blacka, ktorý sa vyškieral a tváril sa, že ho vážne zaujímajú keci tých blbých sliepok.

,,Ďakujem chalani, ale to nič nie je, vážne...s Blackom sa neznášame už od prvého ročníka tak čo..“

,,Keď myslíš, idem ja spať, dobrú.“  Remus sa zdvihol, vtisol mi bozk na líce a odišiel do chlapčenských internátov.

,,Vieš Nicolle, Sirius neni zlý chalan, len si je vedomý toho čo je. Pekný, teraz si nemysli, že som buzik, inteligentný, z bohatej, čistokrvnej rodiny...no proste má všetko, čo baby chcú a tak to patrične využíva.“

,,Aj ty dosť využívaš to, že máš mozog, dobre vyzeráš a si najlepší stíhač na škole Potter.“

,,Mno, hej. Ale to je len tak vieš... akoby som to povedal...na odpútanie. Ty si nadpriemerne inteligentná a určite ti neušlo, že ja Lilly naozaj milujem.“

,,To je mi jasné už dosť dávno, rovnako ako aj to, že aj ona k tebe niečo cíti.“

,,To myslíš vážne?!“

,,Jasné!“ Je to predsa moja najlepšia priateľka, ale ona si to nechce priznať. To by radšej zjedla červoplazov, ako by sa mala verejnosť dozvedieť, že sa jej páči Potter.“

,,Keď si to bude chcieť priznať, daj mi vedieť Nicolle. Dovtedy si hádam ešte stihnem užiť nejaké rande.“ uškrnul sa Potter, zasa si postrapatil vlasy a pozrel na Lilly, ktorá ešte stále tancovala s tým siedmakom.

,,Ty sa nezaprieš James. Idem si ľahnúť, už je dosť hodín. Tak dobrú...“

,,Aj tebe Nicolette. Ahoj.“

Bolo skoro jedenásť a ja som bola unavená ako hroch. Keď som prišla hore, Frank sa práve lúčil s Alice, pozdravil ma a odišiel.

,,Ty si si z tej párty teda užila Alice.“ zasmiala som sa.

,,Ja som si užila niečo lepšie.“ uškrnula sa na mňa Alice.

,,Hádam ti len nešlohol mp3ku!!!“Vyvalila som na ňu oči. Mp3 je taká malá vecička, z ktorej muklovia počúvajú hudbu a keďže to čarodejníci nepoznajú a Lilly nám o tom rozprávala, výraz ukradnúť mp3ku používame vtedy, keď sa baba a chalan spolu prvýkrát vyspia. Je to taký dobrý kricí manéver.

,,Nie, to nie na to nebol čas, vieš nie že by som to nechcela, ale proste mne stačí keď sme spolu vieš?“ Povedala a žmurkla na mňa.

,,Aha, no ako myslíš, len dúfam, že ma neklameš, ty jedna beťárka!“ Zasmiala som sa a ľahla som si do mojej postele s nebesami.

,,Určite, že nie, veď sme najlepšie priateľky nie? Ty ja a Lilly!“

,,Jasne že sme!“

,,A mimochodom, kde je vôbec Lilly?“

,,Tá je ešte na párty, tancuje s tým blonďavím vysokým siedmakom, čo mu minulý rok zabili otca.“

,,Jááj, myslíš Sebastiana Craina? Ten je sexi... uuuha. A aká bola párty? Čo si vôbec robila na tom wécku?“

,,Aaale, trošku som to prehnala s ohnivou whisky a potom som sa pohádala s Blackom.“

 ,,Už zas? Vy dvaja sa stále doťahujete, aby ste nakoniec neskončili spolu. Vieš, že ja mám na také veci čuch!“

,,Čo ti šibe Alice? Ja a Black? Nikdy! Vieš ako sme teraz dole po sebe kričali? Teda ja som začala a on potom poriadne dal mne...“A tak som jej porozprávala čo sa odohralo a chvíľku na to prišla Lilly.

,,No čo, ako bolo so Sebastianom?“ Spýtala som sa

,,Ale celkom to ušlo, je zlatý ..a vedeli ste že jeho mama je mukelka?“

,,Nie a podľa mňa to ani nie je dôležité, ja svojich rodičov ani nepoznám.“

,,Mňa to potešilo, aspoň niekto s kým som sa mohla pozhovárať a mukelskom svete normálne, bolo to celkom zábavné porovnávať to. Ale som totálne unavená kočky, poďme spať, veď zajtra je škola.“

,,Aj ja už som k.o. tak poďme.“ Povedala Alice keď Lilly vliezla do postele a zhasla svetlo.

,,Dobrú noc, lásky.“ Povedala som im a keď ma so smiechom dvojhlasne odzdravili konečne som sa ponorila spánku.

Ocitla som sa na nejakom neznámom mieste a oproti mne stál zahalený muž v kapucni.

,,Nicolle, prišiel som ťa varovať!“

,,Čo? Kde do pekla som? A kto ste vy?“

,,Na to nie je čas, len vedz že sa ti to nesníva, potrebujem ti niečo povedať, si v nebezpečenstve!“

,,Čo? O čo tom hovoríte? Ha?“

,,Bude ťa chcieť získať, potrebuje ťa! On zistí, kto si!“

,,Ale kto? A prečo?“

,,Si krv mojej krvi a on ťa bude chcieť pre seba, bude ťa chcieť pre seba!“

,,Ale kto? A kto ste vy?“

,,Si moja krv, dávaj na seba pozor, a ochraňuj seba aj svojich priateľov, nepodvoľ sa Voldemortovi, si silnejšia ako si myslíš, si moja krv, máš aj moju moc, to čo nemá a nikdy nemal nikto iný okrem nás!“

,,Povedzte mi kto ste...“ Už som mala strach ,,....prosím,“

,,Ja...“ Vtom prišiel nejaký druhý muž.

,,Už je čas Richard, musí ísť, drž sa dievča, a dávaj na seba pozor!“

,,Ale ja...“ snažila som sa hovoriť ale všetko sa rozmazávalo.