Piece of Magic

                                    3.Nemocničné voľno

„Lilly, prines mi okno, chcem sa pozrieť do záhrady...“

„Hahahaha!“

„Čo, čo sa stalo? Koho zabilo?“ Strhla som sa zo spánku. „Čo je Black, čo sa rehoceš?“

„No, nesmial by som sa, keby si práve neprosila Lilly, aby ti priniesla okno.! Zasmial sa.

„Čo? Ale...ách.. no tak som mala sen a čo?“

„Nič, ale bola si strašne zlatá.“ Povedal Black a ešte stále sa na mne smial...no ďakujem pekne.

„Nevtieraj a radšej mi povedz, koľko je hodín.“ Zavrčala som mu rozospato a žuchla som naspäť do perín.“

„Desať. O chvíľku nám škriatkovia pošlú raňajky.“

„A ty si odkedy hore?“

„Asi pol hodinu...možno viac.“

„A čo si robil, kým som spala?“ Spýtala som sa, lebo byť s Blackom v jednej miestnosti je skutočne nebezpečné a to ani nehovorím, aké je to byť s ním v jednej posteli, ako som bola ja.

 „No. Takže keď som sa zobudiiiil, mala si celý paplón na zemi a bola si odokrytá, tak som ťa zakryl, aby ti nebola zimuška. Mimochodom máš krásne nohy, vedela si o tom? Vieš, vyhrnula sa ti košeľa a teda nie že by som chcel, ale tvoje nohy mi jednoducho skrížili zrak.. Chápeš, nie? No a potom som sa len tak pozeral ako spíš...Si chutná keď spinkáš. No vážne, taká nevinná...Nikto by nepovedal, že si taká dračica.“

„Máš šťastie, Black, že to beriem ako kompliment.“ Povedala som mu a otočila som sa na druhý bok, lebo som cítila, ako mi na líca vystupuje červený rumenec. Ešte by si ten idiot myslel, že ma privádza do rozpakov, no to mi by teda chýbalo. Zrazu sa ozvalo hlasné PUK a na nočnom stolíku vedľa mojej polovice postele, sa objavil podnos s dvoma taniermi, na ktorom boli párky a dva pohár tekvicového džúsu.

„No konečne, som hladný ako keby som týždeň nejedol! Nicolle, podaj mi jeden tanier!“

„Akože a čarovné slovíčko?“

„Hneď!“ Povedal a rozosmial sa.

„No tak to si strč vieš kde! Ja som tak isto chromá ako ty!“

„Fajn, tak ja si svoje raňajky vezmem aj sám!“ Odpovedal mi a začal sa cezo mňa nakláňať.

„Hej, no počkaj ja ti ich radšej podám, aj keď s jednou rukou...“

„No vidíš, že to ide, si poklad.“

„Ja viem.“ Odbila som ho a podala som mu tanier s párkami.

„Díky, cica.“

„Máš začo, a nedávaj mi tie trápne prezývky, ktoré dávaš svojim.. ako to nazvať...dočasným frajerkám.“

„To nie sú dočasné..“ Povedal a odhryzol si z párky.

„A aké teda?“ Odhryzla som si ja.

„Ja len hľadám tú vyvolenú.“

„Aha, tak preto sú všetky extra peknučké, s perfektnou postavou a veľkými prsiami? Taká musí byť vyvolená? A to budeš skúšať každú  na Rokforte, kým ju nenájdeš? Lebo podľa mňa je to len blbá výhovorka, aby si si mohol užívať.

„Co fhuobeš neni phauda!“ Povedal s plnými ústami.

„Čo?! Najprv dožuj a potom rozprávaj, ty inteligent...“

„Že to vôbec nie je pravda! Náhodou, tento rok som mal iba päť dievčat!“ Povedal naoko urazene.

„No, veď to vôbec nie je moc, vzhľadom na to, že sme tu štyri dni a dva z toho ležíme v nemocničnom krídle.“ Odpovedala som mu ironicky.

„Život je krátky a treba si ho užívať, no nie?“

„Áno, máš pravdu, takže ja teraz vybehnem preč a pôjdem pretiahnuť trištvrtinu chalanov z Rokfortu, dobre?“

„Ale, nehraj sa tu teraz na neviniatko, dobre? Aj ty si minulý rok vystriedala slušný počet chalanov.“

„Ale...to bolo úplne iné, určite ich nebolo toľko, koľko si ich mal ty.“

„No tak ja som chalan, vieš, to je iné.“

„Veď jasné, vy máte tri baby naraz a ste frajeri. My máme troch chalanov naraz a sme šľapky. Veď čo je na tom zlé, však?“

„Ale no, veď to neber tak tragicky, vieš ako to je, zákon je zákon.“

„Vieš čo sa ti ja môžem na tie tvoje zákony? Akurát tak vy...“ No čo sa mu na ne môžem, sa už nedozvedel, pretože práve vtedy sa rozleteli dvere, vošla madam Pomfreyová a náručie mala plné elixírov.

„Aaa, dobré ráno srdiečka, vidím, že ste už aj najedení. To je dobre, to je dobre. A dokonca sa aj rozprávate. Vidím, že môj zákrok začína plodiť ovocie. Priniesla som vám vaše elixíry, tak šup, šup do toho.“ Povedala nadšene, zvrtla sa na päte a odišla.

„Fuj...to mám zas do seba naliať tú gebuzinu?“ Znechutene som sa pozrela na fľašku Kosťorastu a ostatné elixíry.“

„Nuž, nič iné ti asi nezostáva.“ Povedal Black, exol do seba nejaký elixír a teraz si do pohárika na nočnom stolíku kvapkal Kosťorast, keďže lyžičku by si kvôli ruke podržať nemohol.

„Fajn tak idem nato.“ Znechutene som na jeden glg vypila ten istý elixír ako Black a siahla som po fľaštičke Kosťorastu.

„Počuj, Black, môžeš mi podržať tú lyžičku, aby som si to nemusela kvapkať do pohára?“

„No že si to ty.“ Povedal a vzal mi lyžičku z ruky.

„Okej takže...raz, dva, tri, štyri, päť, šesť, sedem, osem, deväť, desať..... aaa hotovo. Okej, môžeš mi ju vrátiť? Ďalej to už ....“ Chcela som dopovedať, no to mi už Black ochotne pchal do úst lyžičku aj s tou nechutnou fialovou grckou.

„Mmm, akože dík za ochotu, ale to si fakt nemusel.“ Vyprskla som na neho znechutene.

„Nemáš začo, rado sa stalo.“ Odpovedal mi akoby len tak mimochodom.

„Kokos, čo tu ja mám robiť, pre Merlina? Veď tu umriem od nudy!“

„Nooo, o niečom by som vedel..“ Zatiahol Black , nevinne sa usmial a žmurkol na mňa.

„No tak na to teda zabudni, môj pekný. Ja nie som jedna z tých hlúpych husičiek, ktoré ti na všetko naletia.“

„Ja som to tak nemyslel, ehm...no môžeme si napríklad zahrať pľuvadníky, alebo rachotiacu sedmu, alebo ja neviem čo už...

„A povedz mi, ako to budeme hrať s jednou rukou, hm?“

„No, tak to mi trochu ušlo, ach jaj ale keď ja nie som zvyknutý len tak ležať a nič nerobiť...“

„Ja viem. Ty si zvyknutý ležať a pritom robiť iné veci, však?“

„Ale prosím ťa, už zo mňa nerob takého sukničkára a zvrhlíka. Keby tie baby nechcú, tak so mnou nejdú. A nie sú až také blbé...teda niektoré. Dobre vedia čo ich čaká. A aj tak do toho idú. Sú proste rady že sa potom môžu pochváliť, že so mnou boli.“

„Pre Merlinove gate...ja už na teba vážne nemám slov Black. Ty si proste kus namysleného idiota.“

„Ale priznaj sa, že sa ti ten idiot páči.“ Uškrnul sa

„No to určite, koľkokrát ti mám opakovať, že ja nie som jedna z nich?“

„Fajn, fajn, mysli si čo chceš a radšej ukončime túto debatu, okej?“

„To budem len rada.“ Presne v tej chvíli sa rozleteli dvere a dnu vbehol húf dievčat s ustarosteným výrazom na tvári. Väčšina z nich boli štvrtáčky, ale bolo tam aj pár dievčat z piateho ročníka, medzi nimi aj Cindy McCainowá, dievča ktoré bolo s Blackom na záškodníckej párty. Keď zbadali, že som s ním v jednej posteli, zarazene ostali stáť. Na moje poľutovanie sa však hneď neotočili, ale s chechtaním pribehli k Blackovej strane postele, pozdravili ma,posadali si na stoličky a začali ho obskakovať, pričom mu na posteľ vysypali zo desať čokoládových žabiek.

„Nie je ti nič ,Sirie?“

„Ako sa cítiš ,Sirie?“

„Kedy ťa pustia ,Sirie?“

„Už nám chýbaš ,Sirie!“

Black sa v tom zrejme vyžíval, lebo odrazu sa tváril ako najväčší trpiteľ. Bolo mi z neho zle. A tie malé hlupane mu na všetko skočili.

„Ešte to poriadne bolí, veď viete, je to zlomené, ale budem v poriadku. Mňa predsa nezničí nejaká zlomenina.“ Povedal hrdinsky a hodil na ne hviezdny úsmev, pričom sa tie trúby začali skoro až roztápať. Haló, hoďte ich niekto do mrazničky!

„Och, Sirie, ani nevieš, aká je tam hore bez teba nuda.“ Smutne povedala Layla Blaisnová, štvrtáčka z Chrabromilu a do očí sa jej nahrnuli slzy. Pre svätého Munga, tak na toto fakt nemám chuť. Radšej som sa otočila na druhý bok, zavrela som oči  a ďalej som musela počúvať tie keci.

„Nebojte dievčatá, do nedele ma určite budete mať naspäť a urobíme mega žúr, aby sme to oslávili, dobre?“ Na to tie kozy začali vrieskať ako zmyslov zbavené a asi desať minút nato odišli, lebo sa zrejme už končila prestávka.

„Nicolle?“ Nereagovala som, nemala som chuť sa s Blackom baviť. Radšej som sa robila, že spím a po chvíli som zaspala už naozaj.

,,CVAK,,

,,Hihihi!“

,,Prestaň Paroháč, lebo ich zobudíš.

„Ale nezobudím, nebojte sa.“

„CVAK,,

„Hahaha, ty vole ja už nemôžem.“

„Alice, kľudni sa, takto sa zobudia naozaj.

„Ale akí sú chutní, však?“

„No, to hej, bol by z nich pekný párik. Len si to predstavte.“

„Mne sa najviac páči, ako pôsobia nevinne, hehe.“

„Hej, pozrite, Nicolle, sa hýbe.“

„Dobré ránko spiaca krásavica!“ Povedal Remus a pohladkal ma po vlasoch.

„Wuaaa....Ahojte.“ Zazívala som a a rozospato som sa na nich usmiala.

,,Ako sa máš, moja?“ Spýtala sa ma Alice

„Ale celkom fajn, až nato, že nemôžem hýbať rukou. A prečo sa tak divne tvárite? Veď ja neumieram!“ Zasmiala som sa.

,,No, skús sa pozrieť k tvojej ľavej ruke, a prosím ťa žiadne urýchlené reakcie, okej?“ Povedala Lilly a ja som stále nechápala.

„Čo? O čom to hovoríte?“ A tak som sa pozrela tak ako mi povedala Lilly.

„Áááááááá! Čo to má znamenať?! Pre Merlinove spodky!“ Vykríkla som. Ležala som na posteli v takej Blackovej blízkosti, že bližšie som byť už ani nemohla. Normálne mal ruku okolo mňa a ja som bola o neho opretá a ani som si to neuvedomila! Asi to bolo také príjemné... Ale čo Nicky, zas ti hrabe?

„Čo je? Čo sa deje? Čo kričíš? A čo je vás tu tak veľa?“ Vykrikoval zmätene Black.

„Ty si taký debil? Ako si to dovoľuješ, čo?“ Vykríkla som a so zdravou rukou som mu vylepila poriadnu facku.

„Au! Šlahnutá! To bolo za čo akože?“ Nechápal.

„Za to že si....!“

„Keďže to už inak nezistíš Tichošľap, pozri sa na toto.“ Smial sa James a podával mne aj Blackovi ešte teplé fotky. Obaja sme na ne v nemom úžase pozerali. Nielenže Black sa túlil ku mne, ale aj ja k nemu. Normálne sme tam ležali a zdravými rukami sme sa držali jeden druhého.

„Ehm...ale toto...no....“ Nemala som slov.

„Kašlite nato, len sme spali.“ Povedal Black a prvý krát v živote som na jeho líci uvidela červený rumenec. Cítila som, že sa pomaly začínam červenať aj ja. Lilly našťastie zachránila túto trápnu situáciu, aj keď nie moc presvedčivo.

„Ehm...nie ste hladní?“

„Fuu ani nehovor, som hladný ako vlk!“ zvolal Black a James nám už podával podnos s kopou jedla. Asi zas bol kradnúť v kuchyni.

„Ech...keď už sme pri vlkoch....Do piatku sa odtiaľto dostaneš, však Sirius?“ Prvýkrát sa ozval Petigrew. Úplne ma šoklo, že zo seba dokázal dostať súvislú vetu.

„No do riti a ozaj! Ale ja nemôžem, no...skúsim to nejako zariadiť.“

„Kašli na to, Tichošľap, ja to zvládnem.“ Povedal James

„A si si istý?“

„Jasne, neboj sa kamoško.“ Žmurkol na neho.

„O čom to prosím vás hovoríte?“

„Ale o ničom, iba sme sa chystali urobiť jednu menšiu vilomeninu  a nevedeli sme, či to zvládneme aj bez Siriusa.“ Šikovne zahováral James. Vtedy mi na tom ešte neprišlo nič divné a tak som sa znova pustila s chuťou do jedla.

„Mimochodom, koľko je hodín?“ Spýtal sa Black

„Za päť minút bude šesť. No boli sme tu aj na obed, ten ste statočne prespali, tak sme si mysleli, že budete hladný a priniesli sme vám z kuchyne nejaké jedlo.

„Čo? To sme tak dlho spali? Veď mohlo byť asi dvanásť hodín poobede, keď som zaspala a to som si myslela, že si dám len menšiu siestu.“ Ozvala som sa.

„No asi vám bolo tak príjemne, že ste nemali chuť sa zobudiť.“ Zarýpal s úškrnom James.

„Alebo mali v noci nejakú inú robotu ako spánok.“ Ujal sa slova Frank a všetci sa z chuti zasmiali.

„No neviem akoby sa spalo vám so zlomenou rukou a s ním na jednej posteli.“ Nedala som sa.

„Čo tým chceš povedať?“

„No nič len keď sa v noci zobudím na výkrik: ,,Mami neber mi toho macíka!,, Nie je to vôbec také vtipné ako za normálnych okolností.“ Vysvetlila som mu a zarazilo ma že mi na to nič nepovedal, len sa nepokojne zahniezdil v posteli a zadíval sa do prázdna.

„Nicolle, toto si fakt nemusela.“ Povedal mi James.

„O čom to hovoríš?“ Nechápala som.

„Ale nič nechaj tak, možno keď si začneš viac všímať viac ostatných ľudí ako tvojich najbližších, pochopíš.“

„Náhodou mne stačí chvíľa na to, aby som človeka spoznala. O Petrovi som zistila, že je debil hneď po prvých desiatich sekundách.“ Uškrnula som sa, načo sa znova všetci rozosmiali. Dokonca aj James s Blackom a Petigrewovi vystúpila na líca červeň.

,,Fajn, decká. Myslím, že by sme mali už pomaly ísť.“ Povedal Frank po niekoľko minútovom rozhovore o šanci vyhrať tento rok metlobalový pohár a vysvetlení prečo máme s Blackom spoločnú posteľ.

„Máš pravdu láska, o chvíľku je večera a ešte musíme stihnúť ísť do klubovne.“ Veselo zaštebotala Alice a vtisla Frankovi pusu na líce.

„Okej, tak mi ideme, majte sa zatiaľ pekne!“ Rozlúčila sa Lilly a odišla spolu s Frankom a Alice.

„A nepozabíjajte sa!“ Znova si zarýpal James, na čo mu Black ukázal fakáča.

,,Ahojte.“ Naraz pozdravili Remus s Petigrewom a tiež spolu s Jamesom hneď zmizli za dverami. Pohľad mi zabehol na fotku mňa a Blacka, ktorá ležala na posteli. Páni, fakt tam vyzeráme, ako keby spolu chodíme. Pozrela som sa na Blacka, ktorý tiež nenápadne pozeral na fotografiu, potom z nej zdvihol pohľad a usmial sa na mňa. Bol to ten istý úsmev, aký vyčaroval vo vlaku. Jemný, úprimný, milý, žiadny vyumelkovaný,  akým zvyčajne balí pravidelne baby, ale predsa krásny. Zahľadela som sa mu do očí a úsmev som mu tiež opätovala. Zrazu akoby sa zastavil čas. Skúmavo sme stále jeden na druhého hľadeli, keď zrazu: ,,PUK!,,

„Ehm... večera.“ Povedala som ako keby som sa práve zobudila.

„Aha..hej.“ Takým istým tónom povedal Black. Podala som mu tanier a keďže asi nikto nepomyslel na to, že sme na jednu ruku chromí, pečené mäso sme nemohli pokrájať, a tak sme ho jedli rukou. No čo už. Zemiaky sa v pohode dali jesť vidličkou, takže to nebolo až také zložité. Keď sme dojedli, taniere znova zmizli a ja som si všimla ako si Black strčil jednu z fotiek do nočného stolíka.

„Čo robíš s tou fotkou?“

„Ja len.. aby sa nepokrčila.“

„Aha.“ Zapochybovala som, ale vzala som druhú fotku a tiež som ju vložila do šuflíka.

„Ja sa tu už tak nudím, toto nič nerobenie nie je vôbec pre mňa.“ Začal po krátkej odmlke Black.

„Ani nehovor, normálne mi začína chýbať Trelawneyová.“

„Tak zas až tak zle som ja na tom neni.“ Zasmial sa. Zvyšok večera ubehol v celkom príjemnej atmosfére čo ma vzhľadom na to, že som bola s ním úprimne prekvapilo.

Zistila som, že keď nie je so záškodníkmi alebo dievčenským osadenstvom hradu, je celkom v pohode. Okolo deviatej znova dobehla Pomfreyová, aby nám dala našu večernú dávku elixírov a znova zmizla za dverami svojej kancelárie.

„Kokos ja by som toho idiota, čo vymyslel tieto gebuziny, normálne dala zavesiť dole hlavou o hlavnú bránu za gule!“ Rozčuľovala som sa.

„No a si predstav, že b ho pritom Filch bičoval!

„Jo a v takých kožených nohaviciach!“

„A dotyčný by mal ruky pripevnené takými chlpatými červenými putami!“

„Ty kokos, to by bolo iné sado maso, len si to predstav: Óóó, Argus, ešte, ešte, ukáž čo v sebe máš! Poriadne ma vyplieskaj! Ani nevieš ako ma to vzrušuje! Ó, Argus, ešte viac, ó.!“ Predvádzala som hlasno, na čo sme so Siriusom vybuchli do hlasného smiechu.

 „Ale nie, to by knihovníčka Pinceová neprežila.“ Ukľudnila som sa

„Ani nehovor, jeden viac drbnutý jak druhý.“

„Inak vieš že Pinceová sa volá Penissa?“

„Čo?! Veď to je skoro ako..“ Chytil sa zhrozene za rozkrok a s vyplašeným pohľadom sa mu prihováral: Nič sa neboj miláčik, ona to nemyslela v zlom. Ty zato nemôžeš, ty a tvoji bratia ste hodní tisícok takých, ako je jedna knihovníčka.“ Ďalej som to už nemohla počúvať a vybuchla som v hlasný smiech, na čo sa Sirius zatváril pohoršene. No veď len si predstavte ako sa Sirius Black drží oboma rukami svojho rozkroku a chlácholivo sa mu prihovára.

„Čo sa to tu deje?“ Medzi dverami stála madam Pomfreyová a tvárila sa nanajvýš pohoršene. Začala som sa ešte viac smiať a to už sa ku mne pridal aj Sirius.

„Nesmejte sa ako z divých vajec a odpovedzte mi!“ Ďalej sa rozčuľovala.

„Em...prepáčte madam, iba som sa viedol rozhovor so svojim penisom.“ Zatiahol Sirius ospravedlňujúcim tónom, ale znova mu začalo mykať kútikmi úst. Ja som to už nemohla vydržať a znova som sa začala smiať ako divá.

„Ako sa opovažujete, takto sa so mnou rozprávať, pán Black, som absolútne znechutená! Myslím že sa budem musieť porozprávať s pánom riaditeľom ohľadom vášho správania.“ Pohoršovala sa.

„No, keď myslíte, že to pomôže.“ Uškrnul sa Sirius.

„Madam Pomfreyová, prepáčte, že sa miešam do debaty, ale pokiaľ viem, chceli ste dosiahnuť, aby sme sa so Siriusom spriatelili. Takže myslím, že nám nemáte čo vyčítať. Sme tu sami, nemáme koho rušiť a splnili sme to čo ste od nás očakávali.“ Povedala som jej s vážnym výrazom. Pomfreyka na mňa pozrela a iba otvárala a zatvárala ústa ako kapor. Nevedela čo povedať, a tak sa radšej s hundraním zvrtla a zatresla za sebou dvere.

„No a že m rušíme, pche.“ Odfrkla som.

„Ty si jej teda poriadne dala, chudera už nemala slov!“ Smial sa Sirius, ale už tichšie aby sem zas nedobehla.

„To mi povie ten, ktorý jej opisoval ako sa zhováral so svojim prirodzením.“ Odpovedala som mu a spolu sme sa uchechtávali. Pozrela som sa do okna. Vonku už bola tma a na nebi jasne žiarili hviezdy. Pomaly na mňa dopadala únava a tak som zo sediacej polohy žuchla na vankúš. Otočila som sa k Siriusovi a kecali sme o metlobale. O dva týždne sa mal konať prvý zápas a ja som hrala na poste triafačky. Téma nám vydržala približne hodinu a viečka mi začali oťažievať únavou.

„Dobrú noc, Sirius.“ Zašepkala som a on...miesto pozdravu ma...pobozkal. Moja malátnosť sa v tú chvíľu vytratila, odtlačila som ho a poriadnu som mu treskla päsťou.

„To čo malo akože znamenať? Čo si to dovoľuješ, Black? Čo? Myslela som, že budeme normálny priatelia, ale ty nie! Vždy to musíš niečím pokaziť! Už nikdy viac sa o to nepokúšaj, rozumieš? Nikdy!!“ Vrieskala som po ňom, zatiaľ čo on si šúchal boľavé líce a z úst sa mu rinula krv. Asi som to trochu prehnala.

„Zbláznila si sa? O čo ti stále ide? Ty hysterka! Človek by si myslel, že budeš rada že niekomu na tebe záleží a nie že budeš robiť ako vyšinutá!“ Nedaroval mi a tiež poriadne kričal. Čudovala som sa, že nevyletela madam Pomfreyová a nezačala s nami robiť bordel. Asi si začarovala dvere nejakým zvukotesným zaklínadlom.

„Tak to ti teda pekne ďakujem, ale je veľa ľudí, ktorým na mne záleží, vieš? Úprimne! A nikto z nich to nedáva najavo tak, že mi strčí jazyk do huby!“

„Prečo si myslíš, že mne na tebe nezáleží úprimne?“ Zvolal a utieral si krv z pier.

„Lebo ťa poznám! Tebe záleží na každej, ale iba kým ju potrebuješ a potom ju odkopneš! Takže ďakujem pekne, o to naozaj nemám záujem! Ak si si nevšimol, ja mám rovnako veľa priateľov ako ty, teda okrem tých tvojich husí, ktoré na mňa neviem prečo, odrazu začali žiarliť.“

„Lebo si jedno z najkrajších a najobľúbenejších dievčat na škole a všimli si že...že....“Nedopovedal

„Čo? Čo si všimli? No dopovedz!“ Nedalo mi.

„Ale nič nechaj to tak, nemá zmysel baviť sa o tom s tebou. Bláznivé ženské...nikdy ich nepochopím.“

„Ha, najväčší kurevník na škole povie, že nechápe baby, no ďakujem pekne! Veď si ich mal už toľko, že by si mohol napísať sadu kníh s názvom: AKO DOSTAŤ TÚ, ČO IDE PRÁVE OKOLO.“

„Keby ťa nepoznám, poviem že žiarliš. Ale niečoho takého by si ty nebola schopná. Veď ani nevieš čo je láska.“

„HA! To povieš ty! Ty vieš akurát to, čo je láska na jednu noc! A ja mám city, narozdiel od teba! Ale to že ich mám neznamená, že sa každý deň vyspím s iným chalanom, ty debil!

„A koho si ty v živote skutočne milovala? Okrem seba?“

„Okrem seba? Prečo mám pocit, že to čo sa snažíš navliecť na mňa, je len o tebe, ha? Ja milujem svojich priateľov a za každého z nich by som dala aj život! To je láska! A čo sa týka tej pravej, ja si kľudne počkám, kým príde. Nebudem skúšať každého druhého, aby som zistila či je to ten ,,vyvolený,, ako si to nazval ty! To že máme pi... neznamená že nemáme city! Tak si to už konečne uvedom!“

„Ja to nehovorím! Ale mňa láska v živote nečaká, nikdy som žiadnu nedostal, tak prečo by to teraz malo byť inak?!“

„Ty že si nikdy žiadnu nedostal? Sa uvedom, čo hovoríš! Máš skvelých priateľov, ktorý by za teba dali ruku do ohňa! A všetky tie dievčatá, ktoré si ty tak odporne využíval, ťa skutočne ľúbili, lenže pre teba to boli len obyčajné hračky! Keď si minulý rok chodil s Alice a po dvoch dňoch si sa na ňu vysral, nebol si to ty, kto jej vysvetľoval čo sa stalo a prečo si ju nechal! Boli sme to my! Ja a Lilly! My sme ju utišovali, keď plakala a vykrikovala, že nemá prečo žiť! Boli sme to my, kto jej povedal že urobila dobre, keď sa s tebou po jednom dni odmietla vyspať! A teba vôbec nezaujímalo, čo s ňou bude ďalej! Hneď v ten večer, si sa tam procedúroval s nejakou naivnou tretiačkou a nestaral si sa ako sa cíti ona! A presne tak isto sa cítili aj tie ostatné, ktoré si odkopol! No ony hlúpe stále dúfajú, že raz sa k nim vrátiš a stále za tebou doliezajú. Alice sa s tým vyrovnala a môžeš byť rád, že ťa po tom všetkom ešte aj pozdraví! Zúrila som a divila som sa, že mi z uší už nevyfukuje para.

„Ty to vôbec nechápeš! Nechápeš mňa ani môj život! Nevieš, aký som, vôbec ma nepoznáš! Ja nemôžem zato, že ty si iná ako ja a že máš iné názory! Tak sa láskavo nestaraj do toho, do čoho ťa nič! Je to moja vec čo robím a moji priatelia ma berú takého, aký som! A ty sa ma ani nesnažíš pochopiť! Ale je to tvoja vec, rob si čo chceš!

„Nemám ťa prečo chcieť pochopiť. A máš pravdu, budem si robiť čo chcem. Ty ešte uvidíš...“

„Fajn!“ Odsekol.

„Tak teda fajn!“ Zavrčala som mu naspäť, otočila som sa na druhý bok a do očí sa mi tisli slzy. Kľud Nicky, teba predsa nerozhádže nejaký chalan, nie? On ti za slzy nestojí. Je to obyčajný narciss a idiot. Že ja si neviem nikoho pripustiť...pche. Veď on ešte uvidí! Takto som sa ukľudňovala asi dvadsať minút a s úškrnom na perách som pomaly zaspala.

Ráno ma zobudil veselý štebot madam Pomfreyovej. Ochrápane som otvorila jedno oko. Chcelo sa mi ešte strašne spať.