Navždy spolu 2
2.Vysvetlenia
,,Nicky, Nicky, čo je s tebou? Nicolle?“
,,Čo? Áno, čo sa stalo Lilly?“
,,Ja neviem, zrazu niečo rachlo a ty si levitovala nad posteľou...?
,,Čo som?“
,,No levitovala si a okolo teba svietilo také biele svetlo, či skôr...to biele svetlo svietilo z teba.“ Znepokojene na mňa pozerala Alice.
,,Ty kokos, viete baby, ja som mala taký divný sen...“
Mohlo byť tak päť hodín, spať sa nám už nechcelo a tak som im porozprávala čo sa mi snívalo a rozmýšľali sme kto ten neznámy tak mohol byť, keď mi to zrazu svitlo.
,,Preboha baby! Šak on mu povedal že Richard! Čo ak to bol Richard Chrabromil! Ha? Viete, možno kvôli tomu som vyrastala v sirotinci! Aby ma Voldemort nenašiel! To by dávalo zmysel, no nie? Moji rodičia zomreli, my sme bývali v decáku a sestru nakoniec zabil sám Voldemort. Ja neviem, je to celé nejaké divné...Možno sa chcel ku mne nejako dostať, alebo čo a ona mu to nechcela prezradiť...Povedal mi, že som jeho krv a že mám nezvyčajnú silu a moc a že to nemá nikto okrem mňa .“
,,Mno, to by dávalo zmysel, teda podľa mňa.“ Povedala Alice a spýtavo pozrela na Lilly.
,,Ja si myslím, že by si mala ísť po večeri za Dubledorom, to bude najlepšie.“ Uzavrela Lilly a išla do kúpeľne, aby sa dala dokopy. Po nej som šla ja a nakoniec Alice, a tak sme sa s Lilly znova zahĺbili do debaty o mojom sne, alebo vízii, alebo čo to bolo.
,,Kokos, ale vieš si predstaviť, že som Chramromilov potomok? To by som musela mať teda obrovskú moc, nie?“
,,Ae chak ty chi mochná ai cak! Povedala Alice s kefkou v ústach, na čo sme sa všetky rozosmiali.
,,Pôjdem radšej po večeri za Dumbledorom, ale už by sme sa mali pomaly obliecť a ísť na raňajky.“ A tak sme išli a konečne sme si sadli za stôl, kde sme sa do sýtosti prepchali hriankami a párkami, keď nám profesorka McGonagallová podala náš rozvrh.
,,Em...no dnes je to celkom okej, nie? Obrana, dvojhodinovka čarovania, herbológia, a dvojhodinovka starostlivosti o zázračné tvory. Celkom v pohode pondelok.“ Vybehli sme z Veľkej siene, išli sme si pre veci a pred učebňou OPČM sme sa streli so záškodníkmi. ,,Dobré ránko slečny.“ Uškrnul sa James a vystrúhal komickú poklonu akože pre Lilly.
,,Odpáľ Potter, nechcem mať pokazený celý deň.“ Povedala Lilly
,,Ale Evansová, o čo ti zas ide? Kedy si konečne priznáš, že ma miluješ? Hm?“
,,Keď naprší a uschne, ty dement, utekaj si radšej naháňať ohnivú strelu niekde do lesa a urob mi radosť a nevráť sa, okej?“
,,Ako myslíš Evansová, ale aj tak ma miluješ.“ Povedal jej James, no skôr ako mu jednu stihla tresnúť, otvorili sa dvere učebne a vstúpili sme dnu. Chvíľku po nás prišiel profesor Naiwy a povedal obľúbenú vetu.
,,Prútiky do rúk a knihy do tašiek, šup, šup!“
,,Toto mi chýbalo.“ Zašepkala som Lilly, ktorá sedela so mnou a Alice za jedným stolom.
,,Rozdeľte sa do dvojíc, urobíme si taký menší duel a dvaja najlepší sa stretnú. Tak začnite!“ Povedal Naiwy a usmial sa. Bol to jeden z najlepších profesorov na tejto škole. Mohol mať tak tridsať, mal príjemný vzhľad a skvelé metódy výučby, Teda aspoň mne to dokonale vyhovovalo. Dala som sa do dvojice s Lilly, Alice bola s Frankom, Remus s Petigrewom a ako inak Black s Potterom. Do triedy na mlok sa dostalo iba 14 žiakov, aj keď netuším akým zázrakom sa tam dostal Petigrew.
Na obrane som patrila k najlepším žiakom a teda aj Lilly som zvládla bez problémov. Bola fakt dobrá ale na mňa nemala...no fuj tá samochvála...hanbím sa za seba...Frank porazil Alice, Remus po pár sekundách Petra a stále sme sledovali duel Black- Potter. Boli fakt vyrovnaný, no stačila chvíľka Jamesovej nepozornosti a Black ho odzbrojil. Zostali sme teda ja, Black, Remus, Frank, Sarah z Bystrohlavu, Lana ktorá bola tiež z Bystrohlavu a vyhrala s jednou Bifľomorčankou a Marc Parker so Slizolinu. Naiwy nás zasa rozdelil do dvojíc a jednej trojice a nakoniec sme ostali len ja a Black.
,,Teraz ti ukážem, maličká, ešte si si ani nesplnila trest za prehranú stávku.“ Uškrnul sa na mňa.
,,Vyplním si ho vtedy, keď budem chcieť, Black a nemysli si že toto vyhráš!“ Zasyčala som.
,,Tak mládež, môžete začať!“ Zakričal Naiwy a nenávistne som začala po Blackovi chrliť zaklínadlá.
,,Expliarmus!“ Zakričal. Lenivým švihnutím prútika som ho odrazila a zakričala som: ,,Impedimenta!“ No on moje kúzlo tiež odklonil a tak to išlo ...
,,Petrificus totalus!“ Ten hajzel ma chcel znehybniť, no počkaj veď ja ti dám.
,,Protego!!“
,,Imobilus!“
,,Expeliarmus!“ Už som mala fakt nervy, stále sme na seba chrlili jedno zaklínadlo za druhým ale nikto nemal navrch. Po dobrých desiatich minútach konečne zazvonilo a Naiwy nás stopol.
,,Výborne, slečna Wristtnová, pán Black, obom vám udeľujem 20 bodov pre Chrabromil, Fakt vynikajúca práca. A teraz môžete ísť, dovidenia.,“
Keď sme odchádzali zastavil sa pri mne Black.
,,Celkom slušný výkon, Wristtnová, kde sa v tebe berie toľko hnevu?“
,,Ále, to je jednoduché...“ povedala som so sladkým úsmevom na perách a priblížila som sa k nemu tvárou. Ten si asi myslel, že ho idem pobozkať alebo čo. ,,...stačí sa na teba len pozrieť a už mi je zle, vieš?“ Odbila som ho a on ako primrznutý zostal stáť v prostriedku chodby.
Pomaly sme sa i s Lilly, Alice, Frankom a Nigelom ktorý sa k nám pridal, pretože mal dejiny mágie vyteperili po schodoch a potom sme išli ďalej až do učebne čarovania, kde už na nás čakal malý profesor Flitwick.
,,Tak mládež dnes si precvičíme ,,Silencio,, kúzlo umlčania. Pán Forcent, prosím porozdávajte ostatným tieto ropuchy a havrany ostatným.“ Nigel sa zdvihol, urobil čo mu profesor kázal a potom nám Flitwick ukázal, ako máme pohybovať prútikom. Bolo to niečo ako štuchnutie.
Mne a Lilly to vyšlo hneď na prvý krát, pred nami sedel rad umlčaných havranov a tak sme sledovali ostatných ako im to ide.
,,Výborne dámy! Pozrite sa, slečna Evansová a slečna Wristtnová to perfektne zvládli. Uďelujem desať bodov pre Chrabromil.“ S Lilly sme sa na seba pobavene uškrnuli a ďalej sme sledovali ostatných. Zrazu niekoho žaba hlasno zakŕkala.
,,Červochvost, ty si taký debil!“ Zakričal James.
,,Čo sa stalo, pán Potter?“ Spýtal sa Flitwick a pribehol k záškodníkom.
,,Nič pán profesor, len tuto Peter omylom vrazil tej ropuche prútik do nosnej dierky.“ Odpovedal mu pobavene James, na čo v celej triede nastal výbuch smiechu a zahanbený Petigrew s rumencom na lícach sa radšej tváril, že sa ho to netýka. Na ďalšej hodine sme si robili poznámky o protizaklínadle na Silencio a potom sme sa už len rozprávali a hlavne sme preberali odznova môj sen a čo asi povie na to profesor Dumbledore. Keď zazvonilo Flitwick sa ešte ozval:
,,Všetci okrem slečny Wristtnovej a Evansovej majú za úlohu cvičiť a 20 centimetrovú prácu o tomto zaklínadle a ako pri ňom niekomu neublížiť.“ Povedal Flitwick s miernym úsmevom a my sme sa vyvalili z triedy. Na herbológiu sme išli skratkou cez slnkom zaliaty trávnik a užívali sme si jeden z posledných teplých dní v tomto roku. Zamierili sme do skleníka číslo 7. Človek by si myslel, že budeme robiť niečo nebezpečné, ale nie. Presádzali sme drobné modré mrkvičky, ktoré mali dve očká, malé ručičky a dva páry drobných nožičiek. Profesorka Sproutová nám povedala, že sú veľmi významnou prísadou do náročnejších elixírov a profesor Slughorn si ich pravidelne po každom zbere berie zo dvadsať. Celú hodinu som pracovala s Alice, pretože Lilly a Frank mali aritmanciu. Keď sme sa tie malé modré mrchy pokúšali chytiť, začali nám utekať po stole a ukazovali nám neslušné gestá, na čom sme sa celá trieda perfektne zabávali. Sproutová pobavene dodala, že sa chovajú podobne ako mandragory, pretože aj tieto mrkvy, odborne nazývané Carotely spurné, prechádzali detstvom, pubertou, dospelosťou a podobne. Tieto boli práve v puberte a keď dospejú, pribudne im ešte jeden pár nôh a sfarbia sa do fialova. Keď sme ich konečne pochytali a dali do črepníkov, normálne sa na nás oduli a potom nám znova začali ukazovať svoje zrejme obľúbené gesto a vyplazovali jazyky.
,,Poriadne ich zarazte do tej hliny!“ Zvolala na nás Sproutová.
,,Aj hlavy, pani profesorka?“
,,Áno, nech im trčí len vňať!“
A tak sme sa s Alice potešili a päsťami sme tie potvory zarážali do črepníkov a poriadne sme sa na nich zabávali. Hlavne keď sme jednu z nich chytili do ruky a ona niečo pišťala a drobnými pastičkami sa začala zaháňať. Zrazu nastal obrovský výbuch smiechu. Keď sme sa obzreli, aby sme vedeli, čo sa stalo, zistili sme, že jedna z carotelí vrazila Blackovi aj Jamesovi pod oko. Obaja pokúšali šťastie a chceli sa k nej priblížiť čo najviac, no a ona sa rýchlo chopila šance. Hodina sa pomaly končila a my sme sa so smiechom vybrali k zakázanému lesu na starostlivosť o zázračné tvory.
,,Takáto haluzná hodina ešte nebola, že?“ Povedala som Alice. Bolo to skôr konštatovanie ako otázka.
,,Veru, veru, Lilly môže ľutovať, že išla radšej na tú blbú aritmanciu...aký to má vôbec význam? Ja som nemohla, keď tá mrkva vrazila Pottymu a Blackovi, akože koniec!“
,,Na čom sa to tu vy dve smejete?“ Ozvalo sa za nami, nepotrebovali sme sa otočiť, bola to Lilly.
,,Ale iba na tom, že môžeš ľutovať, že nechodíš na herbológiu.“ Zasmiala sa schuti Alice.
,,Hej? A to už prečo?“
,,Nooo, ja neviem, možno preto, že Black s Potterom práve dostali pod oko od asi desať centimetrovej mrkvy a podľa všetkého tam o chvíľu budú mať fakt kraaasny monokel!“
,,Čoo? To sa ako stalo?“ Spýtala sa Lilly a tak sme jej vyrozprávali celý priebeh herbológie a k zakázanému lesu sme prišli všetky tri vysmiate ako slniečka na hnoji.
,,Evansová! Ani nevieš ako rád ťa vidím!“
,,Potter! Ani nevieš ako mi je z teba na grc!“ Odbila ho Lilly a začali sme sa smiať.
,,Baví ťa stále sa pretvarovať, keď vieš, že ma miluješ odkedy si ma prvýkrát videla?“
,,To by som musela mať pokročilé štádium šedého zákalu, Potter!“
,,Rozprávaj čo chceš, aj tak ťa raz dostanem!“ Zakončil James a Lilly tak zlostne zvierala päste, že sa jej z dlaní začali rinúť pramienky krvi.
,,Šibe ti Lilly? ,,Episkey,,.“ Zašomrala som, pričom som namierila Lilly prútik na zranenú ruku a ranka zmizla.
Zo Zakázaného lesa sa zrazu vynoril profesor Kettleburn.
,,Dobrý deň žiaci!“ Pozdravil s úsmevom.
,,Dobrý deň profesor Kettleburn!“ Odzdravili zborovo triedy. SOZČ sme mali s Bifľomorčanmi.
,,Dnes vám ukážem veľmi zaujímavého tvora, je to džarvej. Myslím, že si s ním budú rozumieť hlavne pán Black a pán Potter. Viete mi o ňom niečo povedať?“
Jedna Bifľomorčanka začala nadskakovať ako keby má epileptický záchvat a vykrikovala:
,,Ja to viem, pán profesor, ja to viem!“
,,Si si istá?“ Povedala som tichučko a uškrnula som sa na Lilly a Alice.
,,Silencio!“ Zašepkala som a v momente keď to dievča chcelo odpovedať, z ,,ničoho nič,, stratilo hlas a na prázdno otváralo ústa. Celá trieda vybuchla do smiechu, Alice na mňa žmurkla a aj Lilly, ktorá sa chcela tváriť odcudzujúco, sa začali mykať kútiky úst.
„Toto nebolo vôbec vtipné, slečna Straidfieldowá, strhávam Bifľomoru 5 bodov!“ Povedal Kettleburn a my sme sa znova začali smiať.
,,Takže vie niekto povedať, čo je Džarvej? Slečna Wristtnová?“
,,Mnoo...Takže vyzerá ako veľká fretka, ale na rozdiel od nej vie rozprávať.“
,,A viete aj to, prečo som povedal, že sa bude páčiť Blackovi a Potterovi?“
,,No hej, lebo vie hovoriť len samé kraviny a je strašne drzý.“ Uškrnula som sa a žmurkla som na záškodníkov, ktorí sa napodiv tiež smiali ako ostatok triedy.
,,Presne tak, slečna Wristtnová. Takže ešte vám poviem, že džarvejovia žijú väčšinou pod zemou, ale slnečné svetlo im neškodí a živia sa trpaslíkmi, krtkami a potkanmi.“
,,Pán profesor, keď majú tak radi potkanov, mohli by sme ich pár poslať do Slizolinu, nie? Aspoň by sa to tam trošku preriedilo. A keby zožrali aj Malfoya alebo môjho brata, tak by som ich ešte aj choval ako domácich maznáčikov!“ Zahlásil Black a znova sme sa začali smiať, dneska to Chrabromilu ide.. Bifľomorčanky ešte stále hľadeli na Blacka a Jamesa, keď Kettleburn odhodil z klietky deku a zrazu sa z nej piskľavým hlasom ozvalo:
,,Strč prst do zadku!,,
Mysleli sme si, že sa zasa James hrá na buzeranta ako obvykle, keď už nemá čím zaujať Ale toto bol to džarvej, ktorý sa s nami snažil nadviazať ,,rozumnú konverzáciu,,. Záškodníci začali obdivne výskať a podišli bližšie k džarvejovi. Tomu sa to zrejme nepáčilo, lebo ich opľul a zakričal na Remusa: ,,Vylíž mi okno, ty idiot!“
Záškodníci sa začali smiať a Peter zakričal Remusovi:
,,Poriadne si to schytal Námesačník!“ Od smiechu sa prehýbal až k zemi.
,,A teraz to schytáš ty, Červochvost. Tichošľap je načase vyskúšať naše nové kúzlo.“ Zašepkal James a Black sa na neho súhlasne uškrnul. Peter sa stále prehýbal od smiechu keď vtom James namieril prútik na jeho zadok a povedal:
,,PRDUS MAXIMUS“
Z Petigrewovho zadku sa ozvala rana ako z dela a pomaly, ale zato s poriadnym smradom z neho vychádzal zelený dym. Celá trieda sa už dusila nielen od smradu, ale aj od smiechu.
Už ani Kettleburn sa nemohol tváriť že sa nič nestalo a smial sa spolu s nami.
,,Kadí ti vandeľ, ou jee!,, Zapišťal džarvej na Petigrewa. Ten sa celý červený chytil za zadok a utekal do hradu.
,,Počuj Paroháč, nespôsobuje to kúzlo náhodou aj to, že ti šprtne do gatí?“ So smiechom sa spýtal Black Jamesa.
,,Neviem Tichošľap, skús sa opýtať Petra, myslím, že ten ti to po dnešku povie presne!“
Keď sme sa konečne všetci dosmiali, znova prehovoril Kettleburn a na tvári mal svoj zvyčajný výraz akože: aspoň sa tvárte že počúvate.
,,Páni prepáčte, ale musím za toto strhnúť Chrabromilu 5 bodov....noo..a pridávam 15 za nezvyčajnú kreatívnosť.“ Usmial sa a Chrambromil zajasal, dokonca aj Bifľomorčania tlieskali. Zvyšok z druhej hodiny sme kreslili džarveja, ktorý chvíľami kričal niečo ako:
,,Aby ťa do rána oskalpovali Indiáni“ alebo „Poď mi utrieť riť, ty krava!“ Vždy po takejto poznámke sa ozval smiech.
,,Tak mládež, na dnes končíme....“ povedal Kettleburn ,,...a na úlohu... nemáte nič, užite si ešte pekné počasie.
,,Keby nám toto povedal každý profesor...to by bolo žúžo!“ Povedala som babám po ceste do hradu.
,,No, to hej, nemuseli by sme vôbec nič robiť, iba by sme si užívali voľno a ehm.. no iné veci.“ Odpovedala mi Alice s jemným úškrnom na tvári. Odniesli sme si veci do našej spálni a utekali sme na neskorší obed. Tak brutálne sme sa prejedli, že sme sa ledva vyteperili do Chrabromilskej veže. Po ceste sme stretli Zloducha. Krátil si čas tým, že ľuďom na portrétoch gumoval oblečenie a tí sa potom zahanbení schovávali za stromami. Keďže ja a Lilly sme si nemali robiť nijaké úlohy a Alice povedala, že tú z čarovania zvládne za pomoci Franka, /to už vidím, ako budú robiť úlohu/ išli sme si sadnúť dole do klubovni. Nanešťastie tam už sedeli záškodníci.
,,Á, Evansová!“
,,Nie, nepôjdem s tebou na rande Potter!“
,,To som sa ťa nechcel opýtať, chcel som ti povedať, že máš vo vlasoch ryžu.“
,,Čo? Kde?“ Spanikárila Lilly a začala sa prehrabávať rukou vo vlasoch, skoro ako Potter.
,,Ale nie Evansová, to bol žart! A pôjdeš so mnou na rande?“
,,Vieš čo Potter? Si trápnejší ako Merlinove spodky, tak neotravuj.“ Vyštekla na neho Lilly a išli sme si sadnúť na gauč pred krbom.
,,To s tými spodkami bolo dobré.“ Usmiala som sa na Lilly a preberali sme spolu dnešné hodiny a hlavne SOZČ. No čo už...bola haluz.
,,Ty kokos!“
,,Čo sa deje Nicolle?“
,,Kukni na Pottera, Lilly!“
Lilly sa otočila a prekvapene pozrela na Jamesa ako sa bozkáva s nejakou blonďavou štvrtáčkou z našej fakulty.
,,Ten hajzel, veď počkaj, ja mu dám!“
,,Ale šak ho nechaj Lilly, veď tebe je Potty ukradnutý, či nie?“ Uškrnula som sa.
,,Ja...no.. hej, ale tak...“ Koktala Lilly.
,,No ako teda?“ Uškrnula som sa ešte viac
,,Noo... ja si chcem z neho len urobiť srandu, okej?“ Povedala a rozbehla sa k ,,zamilovanému,, páriku. Teda mám pocit, že zamilované bolo len to dievča. No čo už. Ťažký je život potápača.
,,James Potter!!!“
,,Em...Evansová.. ehm, no...“ James bol červený ako paprika a nevedel zo seba vyjachtať súvislú vetu.
,,Ako si to predstavuješ, ako si len mohol!“ Kričala srdcervúco Lilly a celá klubovňa ich sledovala. Teraz som pochopila o čo jej išlo. Aj keď na začiatku som si nebola istá, že si chce z neho urobiť len srandu.
,,Ale, ale o čom to...?“
,,Akože o čom to hovorím? Ja.. vieš.. keď sme boli včera večer spolu, myslela som, že to myslíš úprimne! Ale ty si rovnaký chrapúň, ako si aj bol! Nechápem, ako som sa mohla nechať oblbnúť tými tvojimi rečami!“ Kričala ďalej Lilly, potom nenápadne švihla prútikom a z očí jej začal padať vodopád sĺz. Hneď na to sa rozbehla po schodoch do našej spálne. Štvrtáčka, ako keby si myslela že sa za neho aj vydá, mu vlepila a s plačom vybehla cez portrét preč z klubovne. Chudák James sa nezmohol ani na slovo.Ja som sa presadila k Remusovi, aby som mu vysvetlila čo sa stalo a potom sme sa s ostatnými záškodníkmi od smiechu váľali po zemi, zatiaľ čo James na nás nechápavo pozeral a ešte stále stál na mieste.
Asi po desiatich minútach keď sme sa ukludnili, sa k nám zdesene došuchtal James.
,,To..to...“ jachtal „..no, to.. chápete to?!“ Vykoktal zmetene s vyplašeným pohľadom, pričom rukou ukazoval na schody do dievčenských internátov. Pri pohľade na Pottera v koncoch, čo bola veľmi nezvyčajná situácia, sme zasa vybuchli do smiechu. Po chvíli sa však začal spokojne usmievať aj James.
,,No čo je Paroháč, konečne si sa spamätal z šoku?“ Zarýpal do Jamesa Remus .
,,Toto bol dôkaz Námesačník, na toto čakám už šesť rokov!“
,,Na to že ťa Evansová strápni pred celým Chrabromilom a hlavne pred potencionálnymi obeťami?“ Zasmial sa Black
,,Vy ste asi pozadu ešte viac ako Červochvost! Veď ona ma miluje! Evansová žiarlila, ona ma MILUJE!!! Aleluuuja!“ Začal kričať James na celú klubovňu a ja už som to nemohla vydržať a so smiechom som utekala do našej spálni. Zabuchla som dvere, žuchla som na posteľ a začala som sa smiať.
„Toto ti vyšlo, Lilly!“
,,Hehe, to asi nečakal, ale aspoň skľudní hormóny, mám pocit že s Blackom majú nadbytok testosterónu .“
,,No moja, lenže on je teraz presvedčený, že ho miluješ!“ Oznámila som Lilly a zasa som sa začala smiať.
,,Čože? On je už aký debil! Ako mu niečo také mohlo vôbec zísť na um!“
,,No lebo že si žiarlila a že na to čakal už šesť rokov, a tak a podľa tvojej reakcie nie je ďaleko od pravdy.“
,,Ale to.. to vôbec nie je pravda, tak to nechajme tak, dobre?“ Ukončila debatu Lilly. V duchu som sa usmiala. Vedela som, že k Jamesovi niečo cíti, ale nechce si to priznať. Potrebovala na to čas.
,,Alice sa ešte učí s Frankom?“
,,No asi hej, teda ak sa to učením dá nazvať.“
„Na toto isté som myslela aj ja, haha.“
,,Čo budeme robiť?“
,,Ja neviem, nechce sa mi nudiť...“Presne v tej chvíli sa rozleteli dvere a ako veľká voda sa dnu vrútil Black.
,,Čo chceš?“ Vyštekla som na neho
,,Evansová, máš ísť rýchlo dole, volá ťa Larkinssová.“
„A prečo mi to nepovie sama?“
„Volá vás McGongallová, tak pohni tým pekným zadkom.“ Lilly na neho nepekne zazrela, pobrala sa dole a mňa nechala s tým idiotom samú v izbe.
„Čo tu ešte stojíš, Black? Nemáš dole koho baliť, alebo čo?“
,,Ále ,tie čo sú tam teraz, sú už staré známe..“ Povedal akoby mimochodom.
„Aha, tak padaj hľadať nejaké nové známe a daj mi pokoj, okej?“
,,Ja... vlastne som chcel využiť šancu a porozprávať sa s tebou..“
„Pokiaľ viem, nemáme sa o čom, včera sme si všetko povedali.“
,,Ale nebuď taká nedobytná, Wristtnová.“ Povedal a normálne si sadol ku mne na posteľ.
,,Ja nie som nedobytná, Blackie, to ty si debil.“ Odpovedala som mu a sadla som si ďalej.
,,Prečo to robíš? Ja viem čo chceš, a tak isto to vieš aj ty, Nicolle.“
,,Pre Boha, s týmto na mňa nechoď, už si ako James.“
,,Čo už, stáva sa aj v lepších rodinách. Ale s týmto už nič neurobíš...“ Povedal, pritlačil ma k chrbtu postele a díval sa mi do očí. Boli také krásne. Hlboké a zároveň tajomné. No nemohla som, nechcela som, aby sa niečo stalo. Prútik som mala na stole a on ma zvieral čoraz tuhšie a začal sa ku mne nakláňať. Bola som už strašne zúfalá a nahnevaná a zrazu mi ruky zažiarili fialovým svetlom a Blacka odhodilo do steny.
,,Do riti, to čo bolo?!“ Vykríkla som a prekvapene a pozerala som na Blacka, ktorý ležal pri stene a ledva dýchal. Rýchlo som zbehla dole, kde sa práve Lilly hádala s Jamesom kvôli tomu, že ju oklamal, že ju volala McGonagallová, len aby prišla za ním dole či čo to.
,,James, Remus!“ Vykríkla som
,,Čo sa deje Nicky?“ Nechápavo na mňa pozrel Remus, keď videl môj vystrašený pohľad.
,,Black.. v mojej spálni... v bezvedomí ...“ Rýchlo som im vysvetľovala a oni našťastie hneď pochopili a utekali hore pre Blacka.
,,Nicolle, čo sa stalo?“ Spýtali sa ma dvojhlasne Remus s Jamesom po ceste do nemocničného krídla.
,,Ja.. ja neviem, on ma chcel ísť nasilu pobozkať a zrazu odletel a narazil do steny.“
Keď sme prišli do nemocničného krídla, zreferovala som madam Pomfreyovej, čo sa stalo. ,,Nebojte sa, bude v poriadku, ale určite si tu trošku poleží. Aspoň sa odnaučí loziť do dievčenských spální.“ Pre Merlina, veď ja som ho mohla nechtiac zabiť! Po slovách madam Pomfreyovej som pocítila obrovskú úľavu...A potom...potom už nič.. Všade okolo mňa bola tma... ,,Á, dobré ráno slečna Wristtnová!“ Ozval sa odniekiaľ známy hlas. Ochrápane som sa pozerala okolo mňa. Ležala som v nemocničnom krídle. Otočila som sa a vtedy som ho zbadala. Nevedela som čo mu mám povedať. ,,Ja...prepáč Black, prehnala som to, vlastne ani neviem, ako sa to stalo, ale môžeš si zato sám.“ „Hm.. no to prepáč by stačilo, ale v pohode ja sa nehnevám, ani chalani.“ „A čo s tým majú záškodníci?“ „Tak vieš, oni ma strašne moc ľúbia.“ „No.. to už som si všimla, všade chodíte ako teplí bratia.“ „To si ako myslela? Vyzerám na to, že som teplý?“ Zhrozene na mňa pozrel, zobral si z nočného stolíka zrkadielko a začal sa v ňom obzerať. Potom sa so spokojným výrazom na tvári pozrel znovu na mňa. „Nie, vyzeráš skôr ako gigolo....ale to je detail.“ ,,Gigo čo?“ „Ale nechaj to tak.“ Odbila som ho a spokojne som sledovala, ako nad tým rozmýšľa a tvári sa nanajvýš znepokojene. Asi to moc bolelo. To slovo gigolo používala Lilly minulý rok rada na Jamesa. Je to muklovský výraz pre ku.. ehm sukničkára. ,,Aký je vlastne deň?“ Spýtala som sa a pozrela som von oknom. Už bola tma. ,,Utorok a je štvrť na jedenásť, ak by si chcela vedieť.“ Odpovedal na moju nevyslovenú otázku. ,,Do riti, ja som pre nič, za nič zmeškala deň vyučovania?“ „No, podľa slov Pomfritky si tu ešte pekne poležíš a čo ťa poteší najviac, aj v mojej spoločnosti.“ Povedal a samoľúbo sa uškrnul. „To ma teda ozaj teší, to by som radšej išla venčiť acromantule... A čo ti vôbec je? Vyzeráš úplne zdravo.“ „No vraj mám silný otras mozgu, ja som sa prebral asi pred hodinou. Vieš akú mám migrénu? A ešte k tomu mám zlomené ľavé zápästie. Teda dievča, ty si pekne divoká. Normálne ma to vzrušuje.“ „Na silný otras mozgu si vyzeral vždy, pochybujem že to môže byť horšie. A na migrénu sa mne nesťažuj, si ešte asi nemal krámy.“ Odpovedala som mu odmerane a poslednú vetu som sa rozhodla ignorovať. Zrazu sa otvorili dvere a dnu vbehla madam Pomfreyová. „Á, moja zlatá, vy ste už hore? Hneď som tu.“ A naozaj, o desať sekúnd pribehla naspäť a mala plnú náruč rôznych elixírov. ,,Slečna Wristtnová, vy vypijete toto. Z toho modrého 10kvapiek, to je Victo serum na bolesti hlavy a Lictenuss musíte vypiť celý.“ Povedala a ukázala na fľaštičku sýto oranžového elixíru. Nemala som veľmi dobré skúsenosti s elixírmi v nemocničnom krídle, a tak som nedôverčivo pozerala na dve fľaštičky na nočnom stolíku. ,,Nebojte sa moja milá, len do toho.“ Usmiala sa na mňa Pomfritka a ďalej sa venovala Blackovi ktorí práve tiež pil Victo serum. Naliala som si na lyžičku desať kvapiek a čakala som čo príde. K počudovaniu bol celkom dobrý, chutil ako čokoguľky s jahodovou penou z Medových labiek. Tak som sa posmelila a na ex som do seba vliala aj Lictenuss. ,,Kurnik šopa antilopa!“ Zaprskala som znechutene a Black, ktorý práve pil Kosťorast vyprskol do smiechu a celý obsah svojich úst vypľul na posteľné prádlo. ,,Pán Black, čo to robíte!? Takto plytvať elixírmi, no kde sme to?“ Povedala rozhorčene Pomfreyová a už mu liala na lyžičku ďalšiu dávku fialového Kosťorastu. Z vlastnej skúsenosti viem povedať že je to asi najodpornejší liečivý elixír, aký som kedy pila. ,,Musím ešte oznámiť profesorovi Dumbledorovi že už ste sa zobudili, pán riaditeľ mi prikázal aby som ho informovala o vašom stave. Chce sa s vami porozprávať. Teda ak sa na to cítite, samozrejme.“ „To je v poriadku madam, aj ja by som sa s ním rada porozprávala.“ „Dobre, dobre, idem mu to teda povedať, aj keď to podľa mňa nie je práve najlepší nápad, veď ste sa len teraz prebrali, ale ako myslíte.“ Odišla a cestou si hundrala niečo o nerešpektovaní pravidiel a pokoja. ,,Čo chce od teba Dumbledore?“ Spýtal sa ma Black a nahodil svoj zvodný pohľad. ,,Teba je do toho asi toľko, čo je mňa do tvojich pechtle mechtle záležitostí.“ „Keby ťa to zaujíma, ja ti o nich tiež veľmi rád porozprávam!“ Bránil sa. „Obávam sa že to by sme tu museli ostať asi celý rok a to by ma asi trafil šľak, takže prepáč.“ Black sa zatváril akože urazene, vtom sa otvorili dvere a vošiel Dumbledore. ,,Dobrý večer Nicolle, pán Black.“ ,,Dobrý večer pán profesor.“ Odzdravili sme s Blackom naraz. ,,Nicolle, potrebujem sa s tebou porozprávať.Keby to nie je dôležité, nežiadal by som ťa o to.“ ,,Samozrejme, pán profesor. Aj ja vám potrebujem niečo povedať, včera som chcela za vami prísť ale keďže sa stalo to, čo sa stalo, tak....“ Naštvane som pozrela na Blacka a on na mňa drzo žmurkol. ,,Madam Pomfreyová je vo svojej spálni, požiadal som ju aby nám uvoľnila kanceláriu, takže ak to zvládneš, mohli by sme prejsť tam.“ ,,Jasne, zvládnem to.“ Usmiala som sa na Dumbledora a postavila som sa pričom sa mi poriadne zatočila hlava, ale to nebolo podstatné. Riaditeľ ma opatrne podoprel a za zvedavého Blackovho pohľadu sme odišli do kancelárie madam Pomreyovej. Konečne sa všetko vysvetlí, teda aspoň dúfam. ,,Tak Nicolle, myslím že vieš, prečo tu teraz sedíme.“ Usmial sa na mňa. ,,Noo...ehm... vlastne ani neviem čo mi chcete povedať, iba tak tuším. Ale ja som sa s vami chcela porozprávať o niečom čo sa mi včera stalo.“ „Myslíš ten sten?“ Prekvapene som na neho pozerala. „Odkiaľ to viete? A bol to teda len sen? Veď potom by som nemohla...“ „Viem o všetkom čo sa deje na Rokforte, na to nezabúdaj. Ale v skutočnosti za mnou prišla slečna Evansová a slečna Larkinssová.“ Prerušil ma. ,,No to som si aj mohla myslieť. A čo to teda bolo pán riaditeľ?“ „Načo to vykanie, veď sme ako rodina, alebo si už zabudla kto ťa brával zo sirotinca aby si mohla stráviť aspoň kúsok prázdnin na Rokforte?“ Žmurkol. „Prepáč Albus, ja len...je to zvyk, hovoriť ti medzi spolužiakmi pán profesor.“ Povedala som a usmiala som sa. „To máš pravdu, ale teba som vychovával. A naviac...cítim sa potom staro.“ Povedal a začali sme sa obaja smiať. „No ale teraz k veci, môžeš mi prosím ťa vysvetliť to, čo sa stalo v pondelok?“ „Neviem s istotou povedať čo sa stalo, ale domnievam sa a moje domnienky sú väčšinou správne, že si bola v tranze.“ „V tranze? To akože som jasnovidka ako tá bláznivá Trelawneyová?“ „Profesorka Trelawneyová, Nicolle. To neviem, ale nemyslím si to. Povolala si ťa k sebe vyššia moc a ako mi povedali tvoje priateľky, myslíte si, že to mohol byť Richard Chrabromil, však?“ „No áno, ale to bola len taká prvá blbosť čo ma napadla..“ Snažila som sa rýchlo zahovoriť túto moji za vlasy pritiahnutú teóriu. „Tak v tom prípade, ťa napadla naozaj možná.. blbosť.“ ,,To myslíš vážne?!“ „Je to možné, Nicolle. Ak sa nad tým zamyslíš, je to skutočne jedna z možností. Ako vieš, tvoji rodičia sú bohužiaľ mŕtvy, a nič sa mi o nich nepodarilo zistiť. Ale stále sa snažím. A tvoju sestru zabil sám Riddle. Nič o tvojich predkoch teda nevieme a jediný človek, Caren, ktorá nám na nich mohla poskytnúť nejakú spomienku, ktorú uchovávala v hĺbke svojej mysle , už žiaľ nie je medzi nami.“ „Vieš stále mi chýba, je mi strašne keď si na to spomeniem...preto sa radšej o tom s nikým nerozprávam.“ „Ja ťa chápem, Nicolle. Žiaľ, nič sa s tým nedá robiť. Smrť je iba ďalším začiatkom. Každého si raz nájde, je iba otázkou času či skôr, alebo neskôr.“ „Ja viem, ale nie je to jednoduché. Človek sa s tým musí naučiť žiť.“ „Som rád, že to chápeš. Ja viem, aké je stratiť niekoho blízkeho. Veľmi blízkeho...“ „Aj ty si mal Arianu veľmi rád, však, Albus? Vieš aké je to stratiť súrodenca..“ „Je to tak ako hovoríš, musíš sa s tým len zmieriť, nič iné nám už neostáva. Ale milovaná osoba zostáva v našom srdci...navždy.“ Povedal Dumbledore tónom, ktorý jasne ukončil túto tému, a tak som to radšej nerozoberala. Aj v ňom tento rozhovor vyvolával potláčané emócie. Z kútika oka sa mu vykotúľala krištáľová slza. „Albus? A...ja ti nemôžem dať nijakú spomienku?“ „Bohužiaľ nie, Nicolle. Mala si predsa len štyri mesiace, keď si prišla o rodičov. Nemôžeš si ich pamätať. Vieš, u Caren by to bolo iné. Ona bola od teba o päť rokov staršia a nejaké spomienky na rodičov si určite uchovala. Ale ty si nemohla, ani si si neuvedomovala čo sa stalo. Veď si bola len bábätko.“ „Ale čo chceš robiť, Albus? Ak po mne naozaj Riddle ide tak...“ „Určite by ti nechcel ublížiť, ak si naozaj potomok Richarda Chrabromila, bude ťa chcieť získať na svoju stranu. Vieš, nad touto možnosťou som sa zamýšľal už dávnejšie.“ „Ako to myslíš?“ „Našiel som záznamy o vnučke Chrabromila a volala sa Penelopa Wristtnová. Samozrejme, už ako vydatá. Ale tiež to môže byť iba náhoda. No domnievam sa a ako som ti už povedal, moje domnienky sú väčšinou správne, keďže som inteligentnejší ako iní ľudia, že tvoje meno ťa skutočne spája s Penelopou. Čiže aj s Richardom Chrabromilom. Ale pokúsim sa zistiť niečo viac a ak sa niečo dozviem, sľubujem ti, že o tom budeš vedieť prvá.“ „Asi by som sa mala tešiť, že som možno jeho potomok, však? Ale ja neviem...nemám z toho dobrý pocit, Albus.. Bojím sa!“ „Ja ťa chápem Nicolle, ale pamätaj, kým som tu, nikto ti neublíži! A ja budem pri tebe stále, si pre mňa ako dcéra, ktorú som nikdy nemal. Nedovolím, aby ti niekto ublížil.“ ,,Aj ty si pre mňa ako otec Albus, nikto na tomto svete pre mňa neznamená toľko čo ty, a nikto toho pre mňa toľko neurobil. Ujal si sa ma a ani si ma nepoznal. Navždy ti budem vďačná!“ Povedala som Dumbledorovi a obaja sme sa tuho objali a z očí nám tiekli slzy. „Myslím že už by si mala ísť, Nicolle, potrebuješ si oddýchnuť.“ „Máš pravdu, strašne sa mi točí hlava, čo sa mi vôbec stalo?“ „Myslel som si že sa na to opýtaš.“ „Tak?“ „Podľa toho čo mi povedala madam Pomferyová si odpadla hneď potom ako ti povedali, že pán Black je v poriadku.“ „A čo tým chceš povedať?“ „Nič ti nenapadá? Bola si pri vedomí kým si sa nedozvedela že Sirius je v poriadku.“ „Chceš mi povedať že...“ „To už musíš vedieť ty, Nicolle“ Povedal a usmial sa. „Nie, to určite nebolo preto, jednoducho som bola unavená a v strese z toho...tranzu či čo to bolo. Ja k Blackovi nič necítim. Je to idiot...a vôbec som sa o neho nebála, sám si za to mohol.“ „Podľa mňa si sa o neho bála až príliš a držala si pri vedomí aby si zistila ako na tom je. Ale všetko záleží na tebe. Je čas ísť“ „Ale to...!“ „Počúvaj ma Nicolle, je tu ešte jedna vec. Podľa toho čo viem, si pána Blacka hodila do steny len mávnutím ruky. Je to tak? „No, asi hej.“ „Toto ma ešte viac utvrdzuje v tom, že si skutočne potomkom Richarda Chrabromila.“ „Ako to myslíš, Albus?“ „Vieš, bol to skutočne veľký čarodejník. Mal nezvyčajné schopnosti. A jedna z nich bola aj tá, ktorú si prejavila ty, proti Siriusovi.“ „To akože fakt? A prečo jedna z nich? On ich mal viac?“ Začala som ho zasypávať otázkami. „Predpokladám, že to sa dozvieš aj sama. Časom...“ „Ale no, povedz mi to, prosiiiiiiiiim!“ Hodila som na neho psie oči. „Dobrú noc, Nicolle.“ Povedal s provokačným úškrnom na perách, žmurkol na mňa a viedol ma von z Pomfreyovej kancelárie. „Dobrú noc Al...profesor Dumbledor.“ Rýchlo som sa opravila, keďže už sme neboli osamote a nechcela som aby Black, ktorý bol stále hore a zvedavo na nás pozeral, vycítil že nemáme obyčajný školský vzťah. „Dovidenia, pán Black.“ Usmial sa Dumbledor. „Dobrú noc, pán profesor. Slušne odzdravil Black, ja som si ľahla na posteľ a ešte som sledovala Dubledorov chrbát, ako zmizol za dverami. ,,Tak? Čo chcel?“ „Čo teba do toho, Black?“ „Nič, ale zaujíma ma to.“ „No tak dobre...Bola za ním Trelawneyová a povedala, že ak sa budem na veštení chovať tak, ako minulý rok, bude ma musieť vylúčiť z jej hodín a navyše ma potom kvôli tomu zastihne pomalá smrť.“ Fajn, ja viem že je to na nič výhovorka, ale čo som mala povedať? Že po mne ide Voldemort? A navyše, Trelawneová by bola schopná za ním ísť, takže to nebolo až také nepravdepodobné. „To za tebou prišiel len kvôli tomu že ti predpovedala tá stará trúba smrť? Veď to hovorí skoro každému.“ Nedôverčivo na mňa pozrel. „Nie, ale kvôli tomu, že by ma mohla vylúčiť zo svojej hodiny a to by nebolo zrovna najlepšie. Aj keď nechápem na čo som sa vôbec na to veštenie dala.“ Snažila som sa to nejako zahovoriť. Blacka to asi to vysvetlenie uspokojilo a tak sa na mňa pozrel akoby som ho milovala najviac na svete a povedal: „Ale Wristtnová, priznaj si, že si tam išla len kvôli tomu, že tam chodím aj ja!“ Vyprskla som do smiechu. „Jasné Black, ten bol dobrý, daj ešte jeden nech sa zasmejem!“ Black sa zatváril urazene a ja som sa potešila, že budem mať už konečne pokoj. To by však nebol on. ,,Kým sa bola s Dubledorom, bola tu Pomfreyová.“ „No a?“ „No najprv hunfrala že ste ešte stále tam a že ty potrebuješ pokoj a potom mi oznámila že si tu spolu poležkáme do štvrtku ,ty potom odídeš a mňa pustí až v nedeľu. Tak sa teš!“ „Čo?! Pre Merlinove spodky tak toto nie! Veď sa tu zbláznim a ešte k tomu s tebou! Ja idem za ňou!“ Zdvihla som sa a naraz PRÁSK! Rozčapila som sa na zemi ako žaba a nemohla som pohnúť ľavou rukou. „Aaaau!Do riti! Ja to už serem! A ty čo sa smeješ Black?! Padaj zavolať Pomfreyovú! Aaaau!“ Vrieskala som na smejúceho sa Blacka. Pomfreyovú už nebolo treba volať. Pribehla jak naspídovaná veverička a so zalamujúcimi rukami volala: „Pre Merlina, dievča moje! Čo to stvárate?“ Švihla prútikom a pritiahla k sebe moju, Blackovu a ešte jednu posteľ, ktoré sa spojili v jednu a vytvorili jedno veliké lôžko. „Aaau, ale čo to.. čo to robíte s tými posteľami?“ Spýtala som sa a ona ma v tom momente odlevitovala vedľa Blacka, ktorý sa víťazoslávne uškrnul. „Keď budete pri sebe, budete si môcť pomáhať a nebudem sem musieť stále behať, keď už ste obaja momentálne telesne postihnutá. A aspoň budete môcť byť spolu. Vyzerá to už tak, že to robíte naschvál, slečna Wristtnová. Odpadnete, keď príde pán Black, potom si zlomíte tú istú ruku ako on a..“ „Čo a?...“ Rozkrikovala som sa „to vôbec nie je schválne, práve som za vami...aaaau“ zvreskla som lebo Pomfreyová mi práve nejakými železnými kliešťami stlačila ruku, aby sa mi kosť vrátila do pôvodnej polohy „....išla, aby ste ma pustili preč, lebo nevydržím v prítomnosti takého idiota, ako je Black!“ „V tom prípade, moja drahá, to aspoň podporí vytváranie vášho priateľstva. A prečo sa teda toho idiota tak držíte?“ „Čo držím?“ Pozrela som sa na svoju ruku a naozaj. Pravú ruku som mala zakvačenú do Blackovho ľavého ramena a on ani okom nemihol. Dokonca sa tváril že mu to vyhovuje. „To...to bol reflex, strašne ma bolelo to naprávanie ramena!“ Jachtala som zo seba. Pomfreyová sa usmiala sa, čo ma vrcholne rozčúlilo, a naliala mi na lyžičku ten odporný Kosťorast. „Fuj, ale toto je už fakt za trest!“ Naštvane som odsekla Pomfreyovej ktorá nám popriala dobrú noc a išla spať so slovami že sa ráno uvidíme. No to sa fakt teším...Do riti! Zanadávala som v duchu a ruka ma ešte stále poriadne bolela. ,,Na jednej posteli so mnou, o tom si sa neodvážila ani snívať, však? Vidíš, aké šťastie ťa postretlo?“ „Prosím ťa, nenamýšľaj si už konečne Black! Si mi ukradnutý ako henten pavúk, čo lezie po zemi.“ „Aspoň sa nerob, určite ti nie som tak ľahostajný ako nejaká chlpatá potvora.“ „Aj tá chlpatá potvora má väčšie IQ ako ty.“ Odfrkla som. Nebola to však celkom pravda. Black nebol blbý. No hej možno sa tak choval vo voľno čase, ale v skutočnosti patril k najlepším študentom školy. V mnoho dokonca predčil aj siedmakov. „Môžeš ma urážať koľko chceš, ale časom ti príde, že mám pravdu.“ „Idem spať, dobrú noc Black.“ Už som si nevedela vymyslieť žiadny odpis, a tak som to radšej vzdala. Aj tak som bola unavená. ,,Dobrú noc, Nicolle. A pekné sny, samozrejme, že o mne.“ Odpovedal a zasmial sa na vlastnom vtipe. Ten už je aký trápny.... „To aby som radšej ani nespala...pche“ Oplatila som mu a zaspala som pokojným spánkom.
Komentáře
Přehled komentářů
Som rada že sa vám páči, nová kapitola je už na ceste:) A Foaly keď prestane štrajkovať notebook, hneď si ťa pridáme, ob teraz nám nejdú pridávať ani obrázka
((:
(foaly, 20. 5. 2008 15:07)
to s tými teplými bratmi nemalo chybu :D :D
Rada spriatelím... (:
noooo...
(Elis, 19. 5. 2008 12:54)noooo...tak som sa koencne dostala k vasim poviekdam a musim povedat, ze tato je super, dúfam ze pokracko bude skoro
peeeeeeeeeerfektne
(amy blackova , 18. 5. 2008 15:48)je to super ale rychlo vymysli aj pokracovanie lebo je to super! a daj nicole dokopy so siriusom pls
supeeeeeeeeeeeer
(amalia cortezova, 17. 5. 2008 14:24)bolo to fakt super a tesim sa na dalsiu kapitolu:-))
Jaaaj
(LiLusH, 17. 5. 2008 11:01)Cicky svetové to je, tak vrtulku do ruky a poďme na ďalšiu_)
Maťka
(evelyn, 13. 5. 2008 16:03)jej dik ze so mnou suhlasis mat,a dohodneme sa ze ked to nedopisu spolocne ich pojdeme uskrtit?????co ty na to????
Huraa
(Maťka, 12. 5. 2008 21:20)Áno, ja suhlasím s Evelyn, je to brutálne nasmiala som sa. Už sa teším na ďalšiu:)
som sprosta
(evelyn, 12. 5. 2008 20:40)baby sorry ze vam tu nechavam nezmyselne komenty ale este ma nieco napadlooo.na zaciatku ste napisali ze mame nechat komenty ze ci sa to oplati pisat???no ja vam hovorim ze ked to nedopisete si vas najdem a vlastnorucne uskrtim takze len pekne piste a pokracujte!!!!!
:))))
(evelyn, 12. 5. 2008 20:32)baby...vy ste najlepsie osoby na svete...takze ku kapitolke...strasne sa mi paci a newiem sa dockat pokracovania...takze kedy bude?????som nedockava...a je fakt dobra takze sa vam to oplati urcite pisat!!!!!!!!!!!!!!!
Díky baby:)
(Nixa, 21. 5. 2008 20:32)