Čo je viac?
„Ľúbim ťa!“...najkrajšie slová, aké som v živote počula.
No ten krásny pocit, ktorý ma po tých slovách zaplavil, zmizol tak rýchlo, ako prišiel.
„...takú kamarátku som ešte nemal!“...bum....bolo to tu. Aha...neľúbi ma...má ma rád. Ja krava, čo som čakala? Vedela som, že ľúbi JU! Ale vždy som tajne dúfala, že sa to zmení. Že si uvedomí, čo všetko som mu ochotná dať...čo mu ONA nikdy nedá. Že s ŇOU nikdy nebude taký šťastný, aký by bol som mnou...
Ale on si to nikdy neuvedomil...
„...aj ja ťa ľúbim...“zašepkala som, a bola som rada, že mu to môžem povedať, aj keď on nevedel, že ja to myslím naozaj. Naozaj som ho ľúbila. Tak veľmi, ako ešte nikoho predtým!
Bolelo ma, keď mi o NEJ rozprával a držal ma pri tom za ruku. Keď mi hovoril, ako veľmi ju chce a ležal vedľa mňa. Keď myslel na ňu a hladil mňa...vedela som to...vedela som, že aj keď bol so mnou, bol vlastne s ŇOU. A takisto som vedela, že ona si ho nezaslúži. Už len preto, že tak dlho váhala, či ho chce!
A raz...prišiel ten deň, keď sa rozhodla...taká bolesť! Nikdy v živote by som ju nepriala ani najhoršiemu nepriateľovi!
Bolo to strašné...mučivé...
V tú noc som nespala...vedela som, že teraz sa všetko zmení...že to už NIKDY nebude také, ako predtým.
„...stále ťa mám rád. Neboj, nič sa nezmení. Tešíš sa so mnou, však?“ Vždy mi to hovoril. A ja som mu vždy odpovedala: „Áno, teším. A nebojím sa. Veď sme si sľúbili, že navždy zostaneme priateľmi, nie?“
Áno, stále mi to hovoril. Že NAVŽDY budeme priatelia. Nič sa nezmení.
Ale ja som to vedela...vedela som, že nijaké NAVŽDY nebude. A ak bude, nie také ako predtým. A mala som pravdu. Viac bol s ŇOU, viac rozprával o NEJ. A menej mi hovoril, že ma ľúbi. Menej sa ma dotýkal. Menej bol so mnou.
A ja som prežívala mučivé dni a noci...keď som ich videla spolu, srdce akoby mi prestalo biť. V noci som nemohla spať, lebo som myslela naňho.
Už nikdy to nebolo ako predtým. Doteraz mi hovorí, že ma má rád. Ale hovorí mi to smutným hlasom. Vidím smútok v jeho očiach. Viem, že nie je šťastný. Trápi ma to. Ale každý má svoj osud. A on si vybral sám.
Stále ho mám rada. Ale už ho neľúbim. Stačilo by mi jeho priateľstvo. Jeho ozajstnú lásku si získala iná.
No ja sa už netrápim. Niekedy, len tak sedím a spomínam. Na všetko krásne, čo sme spolu zažili.
A potom sa zamyslím nad otázkou, ktorá mi vŕta v hlave už veľmi dlho.
Čo je viac? Priateľstvo alebo láska?
Komentáře
Přehled komentářů
aj ked ta vobec nepoznam musim uznat ze to bola krasna poviedka.. asi este 5 min. potom ako som ju citala som plakala.. krasna naozaj..
Krásne
(macuš, 12. 5. 2008 13:26)no neviem čo mám povedať leda žeby : KRÁSA!!! veľmi pekné a podarené :)
=))
(waw, 5. 5. 2008 19:05)velmi sa to podobalo na cast mojho zivota,zazila som nieco podobne.......
:-)
(Ajuška, 4. 5. 2008 11:49)
Veľmi sa teším, že sa Vám páčila aj táto poviedka.ˇ
No a zároveň by som sa chcela aj ospravedlniť, že ma tu nie je vidno tak často ako Nixu, ale momentálne mi štrajkuje net, takže aj keď sa mi podarí na chvíľu pripojiť, hneď sa odpája. Takže pokúsim sa s tým niečo urobiť.
Ešte raz ďakujem všetkým za komentáre a pochvalu:-)
Elis
(Nixa, 3. 5. 2008 20:22)Ahojky, ďakujeme za spriatelenie, a aj odo mňa úcta Ajuške za túto jednorázovku. A nech sa ti darí a ďalej píšeš také úžasné poviedky( aj tá občasná preverzita je super:D)
spriatelenie
(Elis, 3. 5. 2008 20:06)rada sa spriatelím, ináč tá jednorázovka bola krásna
Fanthasia
(Nixa, 3. 5. 2008 20:04)Heh, super. Aj my sme si ťa už pridali a tiež ďakujeme za nápady k zlepšeniu a aj za pochvalu:)
spriatelenie
(Fanthasia, 3. 5. 2008 19:31)jasne že spriatelime :D:D hneď si vás aj pridám do SB :D
Fanthasia
(Nixa, 3. 5. 2008 19:14)Ahojky, aj nám sa tvoje poviedky veľmi páčia a ďakujeme za komentík:)
nadhera
(jaja, 4. 1. 2011 20:49)